Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Mat 6,10

Predstavte si, že by ste chytili zlatú rybku a mohli by ste mať jedno prianie. Čo by to bolo? Ťažká voľba, však? Čo je v mojom živote najdôležitejšie? Po čom najviac túžim?
Keby sa to stalo vtedy, keď môj brat zomieral na rakovinu, vedel by som, čo si mám priať. Ale teraz? Sám neviem, čo by som si vybral.
Mnohí ľudia považujú modlitbu za obdobu zlatej rybky. Keď sa modlia, ich modlitba je plná prianí, ktoré by im mal Boh splniť. Ak sa tak nestane, na modlitbu aj Boha zanevrú, pretože sa cítia podvedení.
Keď sa modlil Ježiš, myslel na to, aby bolo posvätené Otcovo meno. Potom pridáva ďalšie prianie: „Príď kráľovstvo tvoje.“ (Mat 6,10)
Pri čítaní tejto prosby som si spomenul na apoštola Jána. Jedno sobotné ráno sedí na brehu mora a pozerá sa za obzor. Je vyhnancom na ostrove Patmos. A tam niekde za obzorom je Efez. Mesto, ktoré bolo jeho domovom. Sedí na brehu a myslí na priateľov, ktorí sa v tom čase stretávajú pri bohoslužbe. Veľmi rád by bol s nimi.
Náhle sa „otvárajú nebesia“ a on vidí zvláštny výjav. Sleduje toto nebeské predstavenie a odrazu za sebou počuje zvuk. Svoj zážitok opisuje slovami: „V Pánov deň som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas poľnice, ktorý hovoril: Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám.“ (Zj 1,10.11) Potom sa stretáva so svojím Pánom, ktorý mu ukazuje, čo všetko sa musí ešte stať, než príde chvíľa, keď si aj Jána vezme domov, do nebeského kráľovstva. Keď sa videnie končí, Ján prosí: „Amen, príď Pane Ježišu!“ (Zj 22,20)
Pred chvíľou túžil Ján po Efeze. Teraz túži po návrate svojho Pána. Keď vo videní zazrel domov, ktorý Ježiš chystá aj pre neho, začína mu byť smutno za nebom. Svojich bratov a sestry v Efeze má stále rád. Teší sa na stretnutie s nimi, ale túžba po Bohu je ešte silnejšia.
Skôr ako sa Ježiš stal človekom, žil v nebi. Bol Bohom v celej sláve a nádhere. Mohol vnímať atmosféru nebies. Počul zástupy anjelov, ktorí mu vzdávali chválu. Keď sa modlí pred učeníkmi, je človekom. Vie, že ho čaká zosmiešňovanie, ponižovanie a nakoniec smrť na kríži.
Viem si predstaviť, že keď sa Ježiš odobral do súkromia, aby sa rozprával so svojím Otcom, hovorili spolu o tom, čo dobrovoľne opustil kvôli nám. Cnelo sa mu za domovom. Preto sa mu vôbec nečudujem, keď vo svojej modlitbe vyjadruje tento smútok slovami: „Príď kráľovstvo tvoje.“
S pribúdajúcimi rokmi si stále viac prajem, aby sa Božie kráľovstvo stalo skutočnosťou. Stretnem sa tam zo všetkými, ktorí už nežijú. S dedkom, babičkou, s bratom Pavlom a mnohými ďalšími známymi, ktorých som mal rád a ktorí mi chýbajú.

Pane, teším sa na Tvoje kráľovstvo. Spolu s Jánom volám: „Amen, príď Pane Ježišu!“ Je mi smutno za mnohými ľuďmi, ktorí tu už nie sú. Viem, že musím ešte vydržať, než sa mi to splní. Daj mi, prosím, dostatok trpezlivosti.