Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje. Mat 6,9

Modlitba je rozhovor. V prvej vete svojej modlitby Ježiš jasne povedal, na akej úrovni takýto rozhovor prebieha. Je to rozhovor otca so svojím dieťaťom. V modlitbe sa rozprávam s nebeským Otcom.
Ježiš začína svoju vzorovú modlitbu slovami: „Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje.“ (Mat 6,9) Na základe týchto slov dostala modlitba svoje pomenovanie.
Ježiš sa modlí v spoločnosti, kde sa teológovia hádajú, ako správne vyslovovať Božie meno. A pretože si tým neboli istí ani pisatelia Biblie, môžeme sa o Bohu dozvedieť, že je Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým…
Problém sa začal v čase babylonského zajatia. Židia zabudli správnu výslovnosť mena, ktorým sa Boh predstavil Mojžišovi na púšti pri horiacom kre. Počas zajatia mali k tomuto menu takú úctu, že ho prestali vyslovovať. Používali pomenovanie Elohim a Adonaj. Keď sa po sedemdesiatich rokoch vrátili domov, zistili, že všetci, ktorí si pamätali výslovnosť Božieho mena, už zomreli. Spor trval bezvýsledne už celé storočia.
Teraz prichádza Ježiš a hovorí, že meno nie je to podstatné. Dôležitejší je vzťah, ktorý k Bohu máme. Preto ho nazývame nebeským Otcom. Ak žijeme v normálnej rodine, potom tomuto prirovnaniu rozumieme, pretože otec a mama sú pre nás tí najbližší. Majú nás radi a sme pri nich v bezpečí. Urobili by pre nás prvé aj posledné.
Každý však nemá také šťastie. Spomínam si na obdobie po zamatovej revolúcii, keď som študentom hovoril o tom, čo im Biblia ponúka. Jedného dňa sme sa dostali až k tejto modlitbe. Keď som hovoril o tom, že Boh je ako náš otec, jedna dievčina sa rozplakala. Po skončení sa mi zverila, že jej otec ju niekoľko rokov zneužíval. Predstava toho, že by bol Boh ako jej otec, ju rozplakala.
Spýtal som sa jej, či ju má niekto naozaj rád. Začala rozprávať o svojom dedkovi. Na rozdiel od matky sa jej zastal a spolu s babičkou ju zobrali k sebe. Poradil som jej, aby si v Ježišovej modlitbe namiesto otca predstavila svojho dedka. V tej chvíli jej slzami zaliata tvár zažiarila úsmevom a ona si uvedomila veľkosť Božej lásky.
Prvá veta Ježišovej modlitby môže povzbudiť aj toho, kto nepoznal teplo domova alebo lásku matky. Podľa Ježiša je náš domov tam, kde býva náš Otec. V nebi. S týmto vedomím by sa mala začať každá naša modlitba. Nezáleží na našom pôvode, postavení, vzdelaní ani bohatstve. Ak je Boh mojím Otcom a ja jeho dieťaťom, potom je môj pravý domov v nebi. Tieto slová platia pre bohatých aj chudobných.

Pane, ďakujem Ti, že ma pozývaš do nebeskej rodiny. Ďakujem, že sa Ti môžem so všetkým zdôveriť. Teším sa na chvíľu, keď ma zoberieš domov, kam patrím. Už sa nemôžem dočkať.