Ďalej ste počuli, že otcom bolo povedané: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy. Ja vám však hovorím, aby ste vôbec neprisahali; ani na nebo, lebo je Božím trónom, ani na zem, lebo je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa. Neprisahaj ani na svoju hlavu, lebo nemôžeš ani jeden vlas urobiť bielym alebo čiernym. Vaša reč nech je: Áno — áno, nie — nie. Čo je navyše, pochádza od zlého. Mat 5,33-37

Spomínam si na časy, keď mi moja známa hovorila: „Vlastík, je to pravda, bolo to v novinách!“ Noviny boli pre ňu zárukou pravdivosti. No myslím si, že v dnešnej dobe by neobstálo, keby vám niekto pravdivosť svojich slov dokazoval tvrdením, že to bolo v novinách. V našej spoločnosti nemá slovo veľkú váhu. Preto musíme niekoľkokrát denne riešiť otázku: „Je to pravda? Môžem tomu veriť?“
Aj Ježiš žil v spoločnosti, v ktorej slovo nemalo veľmi veľkú váhu. Dokonca sa muselo prisahať pri Jeruzaleme, aby prísaha mala nejakú váhu. Preto Ježiš hovorí: „Ďalej ste počuli, že otcom bolo povedané: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy. Ja vám však hovorím, aby ste vôbec neprisahali ani na nebo, lebo je Božím trónom, ani na zem, lebo je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa. Neprisahaj ani na svoju hlavu, lebo nemôžeš ani jeden vlas urobiť bielym alebo čiernym. Vaša reč nech je: Áno – áno, nie – nie. Čo je navyše, pochádza zo zlého.“ (Mat 5,35-37)
Aktuálne posolstvo. Slovo nemá v súčasnosti veľkú váhu. Zašlo to tak ďaleko, že podpisujeme zmluvy o budúcich zmluvách, aby sme mali istotu, že nás nikto neoklame. Aj tak súdy riešia tisíce prípadov, keď ľudia porušia zmluvu, pretože majú výhodnejšiu možnosť. Nevieme dodržať slovo.
Ježiš hovorí o váhe nášho slova v súvislosti s pozvánkou do Božieho kráľovstva. Nadväzuje na Dávidov výrok o tom, kto bude v Božom kráľovstve. Okrem iného hovorí, že Boh k sebe pozýva toho, „kto ctí si tých, čo sa boja Hospodina, kto prísahu nezmení, hoci by utrpel škodu“. (Ž 15,4)
Prečo je také ťažké dodržať slovo? Prečo musí Ježiš učiť občanov svojho kráľovstva, že ich áno má znamenať áno a ich nie má byť naozaj nie? Hovoriť to, čo chce ten druhý počuť, nám niekedy môže pripadať jednoduchšie a ľahšie. Niekedy sa len bojíme povedať pravdu. Tak sa stáva, že my neveríme druhým a oni zase nám. Ak chceme mať istotu, žiadame dôkaz. V časoch Ježiša prísahu na nebo, dnes napríklad zmluvu potvrdenú notárom.
Dokážete si predstaviť spoločnosť, v ktorej by ste mohli veriť každému človeku? Noviny aj televízia by zverejňovali len pravdivé správy. Politici by hovorili len to, čo naozaj chystajú. Nikto by neklamal a ani nezverejňoval svoje dohady ako fakty.
Možno si teraz hovoríte, že je to utópia. Že takáto spoločnosť nikdy neexistovala a ani nikdy nebude. Omyl. Keď Ježiš hovorí o ľuďoch, ktorých áno je áno a nie je naozaj nie, opisuje spoločenstvo Božieho kráľovstva. V jeho kráľovstve to tak naozaj bude. Aj Boh hovorí pravdivo. Preto si praje, aby sme v otázke slova boli ako on.
Dávid si uvedomoval, aké je to ťažké: „Hospodin, postav mi k ústam stráž a hliadku k dverám mojich pier.“ (Ž 141,3)

Pane, ani ja nie som spoľahlivý vo svojich slovách. Staň sa Pánom mojej mysle aj môjho jazyka.