Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Mat 5,10

Ježiš sa opäť vracia k myšlienke spravodlivosti: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ (Mat 5,10)
Keď sa pozriem späť do svojho života, vidím veľa problémov, za ktoré si môžem ja sám. A zbytočne. Raz som však trpel pre spravodlivosť. Aspoň vtedy som si to myslel. Mamička mi však povedala, že trpím pre svoju hlúposť.
Študoval som vtedy na priemyselnej škole. Jeden z učiteľov používal veľmi zvláštny spôsob hodnotenia. Sťažovali sme sa riaditeľovi, ale nič sa nezmenilo. Nakoniec som sa rozhodol napísať sťažnosť na ministerstvo školstva…
Tri týždne sa nič nedialo. Potom jedného dňa zaplnilo školské parkovisko asi štyridsať čiernych áut s pražskými evidenčnými číslami. Školu zaplavili ministerskí úradníci. A výsledok? Riaditeľ prišiel o prémie, učiteľ dostal pokarhanie a niekoľko ďalších učiteľov znížené osobné hodnotenie. A ja? Až do konca štúdia sa na mne niektorí z postihnutých vŕšili.
V podobných situáciách by sme si mali pripomínať Ježišove slová: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
Ak budeme v živote kráčať s Ježišom, musíme počítať s tým, že to nebude vždy ľahké. Nie, nemusíme sa báť života v neustálom prenasledovaní. Ale aj v takej situácii nám vedomie toho, že „nebeské kráľovstvo je naše“, môže priniesť radosť. Môžeme sa radovať z toho, že sme dostali vstupenky, ktoré nám umožnia vojsť bránou do večného života v spoločnosti, kde už túžba po spravodlivosti nebude odmenená prenasledovaním, šikanovaním, väzením alebo smrťou.
Pán Ježiš tu už po druhýkrát používa formuláciu „lebo ich je nebeské kráľovstvo“. Ježiš hovorí, že niektorí ľudia majú svoj domov v nebi. Sú to občania nebeského kráľovstva. A na našej zemi sú v úlohe vyslancov.
Keď som čítal tieto slová, premýšľal som, ako je na tom človek, ktorého ako veľvyslanca pošlú niekam, kde majú ostatní ľudia nepriateľský postoj k jeho krajine. Ako sa cíti, keď mu na každom kroku dávajú najavo, čo si myslia o ňom a o jeho zemi? Aká je v jeho situácii potreba cítiť oporu zo strany jeho vlády, ktorá ho vyslala na misiu?

Pane, vymenoval si ma za veľvyslanca Tvojho kráľovstva v mojej rodine, na mojom pracovisku, v mojom meste. Pomôž mi, aby sa toto povolanie pre mňa nestalo postrachom. Ďakujem, že mi na základe slov z evanjelia vystavuješ pas nebeského kráľovstva. Ďakujem za uistenie, že aj ja som občanom Božieho kráľovstva.