Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Mat 5,3

Keď Ježiš hovorí o ľuďoch, ktorým otvorí brány svojho kráľovstva, začína slovami: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ (Mat 5,3)
Komu Ježiš adresuje tieto slová? Predchádzajúci biblický text hovorí o tom, že Ježiš okolo seba videl zástupy ľudí. Prečo hovorí Matúš o zástupoch, a nie o zástupe? Prečo to množné číslo? Pretože spoločnosť bola vtedy, podobne ako teraz, roztrieštená na rôzne kasty, záujmové skupiny a profesijné združenia. Svoju úlohu zohrával aj nacionalizmus, ekonomické a spoločenské postavenie.
Viem si predstaviť, že medzi Ježišovými poslucháčmi bola skupina vzdelaných a vážených farizejov. O niečo ďalej počúvali zákonníci. Boli tam úradníci, výbercovia daní, rímski vojaci a aj rôzni remeselníci. Ľudia vyhľadávali seberovných. Mali na to aj teologické dôvody. Len so seberovnými mohli viesť zmysluplné diskusie o svojom náboženstve a o všednom živote. Ak máme rovnaký pôvod, vzdelanie či zamestnanie, potom si môžeme lepšie rozumieť.
Okolo Ježiša sa zhromažďovali zástupy ľudí. Presne podľa príslovia: „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.“ Všetci v okolí Ježiša čakajú, s akým programom vystúpi tento nový učiteľ. Bude povstanie? Vyženie okupantov aj s kolaborantmi? Koho pozve Ježiš do vlády? Všetci čakajú, že to budú práve oni, s kým bude Ježiš spolupracovať.
V jednej skupine však takéto očakávania nemajú. Sú to tí najchudobnejší a najúbohejší. Ľudia bez majetku, postavenia, vzdelania a bez sebavedomia. Netlačia sa okolo Ježiša, ale stoja ďalej v obave, aby ich niekto neodohnal. Ostatní sa ich štítia, pretože si myslia, že ich bieda je dôsledkom hriechu a následného Božieho zavrhnutia.
Do tohto všeobecného napätia a očakávania zaznejú prvé slová dlhého kázania: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
Počul som už veľa vysvetlení. A predsa sa najradšej vraciam k tomu, ktoré ponúka náš text. Ako prvých pozýva Ježiš do svojho kráľovstva a do vlády všetkých, ktorí pochybujú o sebe samých. Obracia sa na tých, ktorými druhí tak dlho opovrhovali, až začali pochybovať sami o sebe.
Tento výklad Ježišových slov je pre mňa veľmi povzbudzujúci a oslobodzujúci. Pred Ježišom sa nemusím hanbiť priznať, že niektorým veciam nerozumiem. Nie je hanbou prísť k Bohu a povedať mu, že veľa z toho, čo dal zapísať vo svojom Slove, je pre mňa zložité. Môžem pokojne čakať, až mi sám Boh v pravej chvíli vysvetlí, čomu som skôr nerozumel a čo práve potrebujem pre svoj život.
Počul som, že na jednom návode na použitie bolo napísané: „Keď zlyhajú všetky vaše pokusy uviesť toto zariadenie do prevádzky, prečítajte si tento návod.“

Pane, už ako školák som často počul, že náboženstvo je len pre hlupákov. Pre tých, ktorí nie sú schopní sami nájsť šťastie. Pre ľudí, ktorí potrebujú niekoho, kto ich povedie za ruku. Vezmi ma, prosím, za ruku a veď ma. Už nechcem ísť sám a predstierať, aký som bohatý duchom. Chcem kráčať s Tebou, pretože s Tebou som v bezpečí.