„Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, sadol si a jeho učeníci pristúpili k nemu. Prehovoril a začal ich učiť: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť.“ (Mat 5,1-11)

Ježiš vedel, že pred ním už pôsobilo veľa reformátorov, ktorí dokázali v ľuďoch prebudiť túžbu po zmene. Ľudia uverili a nadchli sa. Po čase však všetko nadšenie vyprchalo a prišiel zase všedný, každodenný spôsob náboženského života.
Aj ľudia v zástupe okolo Ježiša poznali vzostupy a pády svojho hľadania Boha. Preto pri počúvaní Ježiša rozmýšľali, či bude len ďalším z radu buditeľských kazateľov, alebo do ich životov prinesie niečo nové. Diskutovali o tom, či to bude práve on, kto zvrhne nenávidených Rimanov. Mnohí sa tešili, ako tento múdry a mocný majster zbaví Izrael okupantov.
Keď si Ježiš sadá, aby začal svoju reč, všetci sú plní očakávania. Túžia po slobode a po zmene. Veria, že tento učiteľ bude konečne ten pravý a naplní ich túžby.
O čom bude dnes Ježiš kázať? S akou výzvou príde? V minulých dňoch hovoril o potrebe zmeny u všetkých, ktorí chcú mať účasť na nebeskom kráľovstve. A ľudia v jeho blízkosti to chcú, preto idú za ním. Čakajú, že sa z nich stane budúca oslobodzujúca armáda, ktorá vyženie Rimanov a ich kolaborantov.
Vo chvíli, keď všetci očakávajú revolučné kázanie a výzvu na povstanie, si Ježiš odrazu sadá a vyzýva ostatných, aby si tiež posadali. Dav sa usadí a upokojí, všetci stíchnu a Ježiš prehovorí. Jeho hlas znie pokojne. Hovorí úplne inak ako vtedajší kazatelia.
Ľudia, ktorí ešte pred chvíľou očakávali charizmatické výzvy na vzburu, odrazu počúvajú kázanie o šťastí. Dozvedajú sa, že môžu prežívať šťastie bez toho, aby vyhnali okupantov. Počúvajú jednotlivé rady, ktoré ich majú naučiť žiť hodnotnejšie.
K šťastiu nevedie zmena okolností a prostredia, ani zmena druhých ľudí či zvýšenie platu alebo nové zamestnanie. Podľa Ježiša šťastie nie je v tom, čo nás obklopuje. Je v nás. Ja rozhodujem o tom, či budem šťastný, radostný, pokojný a vyrovnaný.

Pane, ďakujem Ti, že mi ponúkaš zmenu môjho života. Ďakujem, že mi chceš ukázať nový životný štýl, ktorý prináša trvalé šťastie, ktoré nie je závislé od toho, čo mám, ale od toho, kto som.