Pokračovanie článku „V Prahe sa konala Európska konferencia o zdraví (I. časť)“. Prečítajte si .
Dožívajú sa adventisti vyššieho veku?
- Dr. Frasier hovoril o vplyve vhodnej stravy na zdravie človeka, ale aj o ďalších faktoroch, medzi ktoré patrí napríklad i stres.
„Adventists Health Study 2” predstavil Gary Fraser, MBChB, MPH, PhD. Dr. Fraser je známy napr. v súvislosti s tzv. Blue Zones (modré zóny dlhovekosti) – sú to miesta na našej planéte, kde sa ľudia dožívajú v priemere vyššieho veku ako je bežne zvykom. Získal granty od vlády USA (National Institute of Health; American Heart Association) na výskum so širokým zameraním (výživa, cvičenie, vplyv tukov na zdravie, ochorenia srdca a rakovina), v súčasnosti výskum „Rastlinná strava a riziko rakoviny.“
Adventists Health Study 2 patrí svojim rozsahom medzi najväčšie štúdie na svete. Sleduje sa v nej vyše 96 000 ľudí v USA i Kanade. Jej názov naznačuje, že je to štúdia na adventistoch, ktorí sú okrem iného vo svete známi aj tým, že sa dožívajú priemerne vyššieho veku, ako ostatní ľudia. Cieľom štúdie je zistiť, ako jednotlivé faktory životného štýlu ovplyvňujú kvalitu a dĺžku života. Napríklad sleduje, aký vplyv na zdravie má jedenie mäsa (v štúdii je zhruba ½ vegetariánov), sóje (účastníci štúdie hlavne v Kalifornii jedia veľa sóje – tofu a pod.), mlieka a mliečnych výrobkov, rôznych druhov zeleniny atď. Venuje sa tiež súvisu výživy a rôznych druhov rakoviny, príjmu Omega 3 mastných kyselín podľa druhu (rastlinné zdroje, živočíšne zdroje) a iným témam.
Dr. Fraser nastolil i zaujímavé otázky, ktoré by si vyžadovali dlhšiu diskusiu a ďalšie skúmanie, napr. ak jeden muž nefajčí, ale prežíva tlak, stres a iný muž fajčí 3 cigarety denne, ale prežíva pohodu, ktorý z nich je v skutočnosti viac zdravý?
Zaujímavý je poznatok o vplyve duchovnej oblasti na zdravie – tí, ktorí sa utiekajú viac k Bohu, majú menej depresii. Nestačí však byť členom nejakej cirkvi, nestačí sa správať nábožensky… To, čo skutočne pomáha stres zvládnuť a zmierniť riziko depresie, je predovšetkým „utiekanie sa k Bohu“. Je to schopnosť prežívať osobný vzťah s milujúcim Bohom, dôvera v jeho láskavé vedenie napriek momentálne prežívaným problémom.
Na otázku, či je lepšie byť z hľadiska zdravia úplný vegán, alebo požívať aj mlieko a mliečne výrobky odpovedal:
- stále je málo dôkazov o tom, či je lepšia strava bez mlieka alebo nie
- niekedy sa zdá, že je lepšia vegánska, inokedy zase vegetariánska strava
- určite je dôležité pri vegánskej strave zabezpečiť hlavne príjem vitamínu B12
- možno v budúcnosti budeme vedieť viac o tejto problematike
- jednoznačné však výskumy ukazujú, že vegánska či vegetariánska strava je lepšia ako nevegetariánska strava.
Konferencie sa zúčastnili aj „domáci” odborníci z Českej republiky:
O priamy prenos konferencie sa starali česká HopeTV a švédska LifestyleTV.
Vladimír Kral, RNDr, PhD, DSc – vedúci Laboratoře molekulárního rozpoznávání na Vysoké škole chemicko-technologické v Prahe. Publikoval viac ako 300 vedeckých prác a patentov. Jeho tím pracoval na vývoji pokrokových liekov s použitím nanotechnológie. Stal sa tiež spoluautorom jedného z vedeckých objavov zlúčeniny, ktorá by mohla priniesť nádej chorým na AIDS.
Zaujímavosťou je tiež, že aj na základe svojej profesie patrí medzí tých vedcov, ktorí odmietajú evolučný pohľad na vznik sveta a je zástancom Biblického pohľadu na stvorenie.
MUDr. Hana Kahleová, ktorá pracuje v Institutu klinické a experimentální medicíny Praha (IKEM), sa venuje hlavne štúdiu inzulínovej rezistencie, možnosti jej ovplyvnenia pomocou výživovej a pohybovej intervencie. Na konferencii prezentovala štúdie na pacientoch s cukrovkou druhého typu. V prvej štúdii skupina konzumujúca dobre zostavenú vegetariánsku stravu mala lepšie výsledky ako skupina s bežne predpisovanou diétou. Druhá štúdia bola veľmi odvážna a s prekvapujúcim záverom: pacientom sa darilo lepšie pri strave podávanej dvakrát denne v porovnaní so skupinou stravujúcou sa niekoľko krát denne.
Nechýbali príspevky ani o obzvlášť ťažkých otázkach ako napr. keď uzdravenie neprichádza, keď choroba je smrteľná, keď niet nádeje… I v týchto ťažkých chvíľach môže človek prežívať uzdravenie v duchovnej oblasti, môže prežiť vnútorný pokoj, zmierenie a hlavne kresťanskú nádej na vzkriesenie. Významnou pomocou tu môžu byť dobre vyškolení nemocniční kapláni, obzvlášť dôležitý je v týchto prípadoch citlivý, láskavý a trpezlivý prístup rešpektujúci náboženské cítenie zomierajúceho.
Sobotné posolstvo o uzdravení
Daniel Duda priblížil v sobotu poslucháčom posolstvo z 9. kapitoly Jánovho evanjelia. V príbehu vidíme nielen slepého od narodenia, ktorý potrebuje uzdravenie, ale aj mnohých ďalších.
V sobotu tlmočil posolstvo z Biblie teológ Daniel Duda z britskej Newbold College (vedúci kazateľského oddelenia a oddelenia výchovy pri Trans-Európskej divízii). Na základe 9. kapitoly knihy Ján hovoril, že slepý od narodenia nie je jediný, kto v tomto príbehu potreboval uzdravenie, že aj ostatné postavy (učeníci, cirkevní vodcovia, rodičia nevidiaceho…) i keď po fyzickej stránke nemali problém so zrakom, potrebovali uzdravenie od svojich predsudkov. Vo svojich pohľadoch na svet, vo vzťahoch, v nesprávnom chápaní Boha, v odsudzovaní iných, pričom zdrojom tohto uzdravenia môže byť jedine najväčší „lekár“ všetkých čias Ježiš Kristus.
To je len zopár postrehov z pestrej palety tém a príspevkov na konferencii, ktoré odzneli počas hlavných prednášok doobeda alebo v rámci workshopov, ktoré prebiehali poobede. Za hlavné myšlienky, ktoré rezonovali rôznymi spôsobmi vo väčšine vstupov by sa dali označiť:
Dôležitosť komplexného prístupu k liečbe či prevencii vo všetkých rovinách bytia (telesný, duševný, sociálny i duchovný rozmer) a ich vzájomná prepojenosť.
Tiež dôraz na citlivý, láskavý prístup odborníkov pri liečbe svojich pacientov, ale v princípe i láskavý a citlivý prístup všetkých, ktorí sa snažia akýmkoľvek spôsobom pomáhať v oblasti zdravia (zdravého životného štýlu) iným (členom rodiny, známym, kolegom…). Ak sa niekto snaží žiť zdravšie, nikdy by sa nemal s odsúdením a opovrhovaním pozerať na tých, ktorým sa zdravo žiť nedarí, alebo nemajú o zdravý životný štýl záujem.
Dôležitým predpokladom nášho zdravia sú nielen naše stravovacie návyky a pohybová aktivita, ale i emócie, spôsob myslenia, životné poslanie (zmysluplnosť života) a najdôležitejšie sú vzťahy. Budovanie priateľstva, pozitívne sociálne kontakty, dôvera v Božie vedenie sú významnými faktormi zdravia a uzdravenia.
Autorom článku je Jaromír Novota, komunikátor Občianskeho združenia a koordinátor klubov zdravia.
