Stále sa rodiaca miestna Cirkev adventistov siedmeho dňa v Mongolsku sa chystá rásť. Rast sa nemá týkať len adventistickej komunity a infraštruktúry, ale aj komunitných služieb, ktoré budú adventisti vo svojom okolí vykonávať. Práve preto miestne vedenie cirkvi zakúpilo v uplynulom roku päť nových nehnuteľností, ktoré majú pre tieto účely slúžiť.
Nové pozemky a budovy majú pomôcť aj pri vytváraní miestnych komunitných centier. Prínosom by mali byť hlavne pre ľudí v okolí adventistov.
Nové budovy a pozemky majú podľa slov vedenia miestnej CASD pomôcť rastu adventnej komunity v nasledujúcich rokoch. V krajine, ktorá len nedávno objavila nemalé podzemné zásoby nerastných surovín, začali pomerne rýchlo narastať náklady na životnú úroveň. „Mongolsko čaká svetlá budúcnosť. Ak však teraz nevyužijeme príležitosť zriadiť školu a zdravotné centrá, v budúcnosti už by mohlo byť neskoro,“ povedal pre Adventist Review predseda misijného poľa v Mongolsku Elbert Kuhn. Podľa jeho slov by v krajine malo behom nasledujúcich štyroch rokov vzniknúť 15 komunitných centier. „Cirkev by mala mať význam nielen pre jej členov, ale aj pre celú komunitu,“ dodal Kuhn.
Zložitá história
Podľa dostupných historických prameňov začali adventisti pôsobiť v Mongolsku okolo roku 1926. Z čínskeho Mandžuska sem pricestovali ruskí misionári. O niekoľko rokov neskôr zriadil americký misionár miestne misijné centrum a kliniku. Koncom 30. rokov minulého storočia sa však musel vrátiť do USA. Druhá svetová vojna následne na dlhé obdobie ukončila misijné aktivity adventistov v Mongolsku. Podobne, ako aj v iných častiach sveta, sa aj tu po jej konci uchytili moci komunisti, ktorí krajinu ovládali počas ďalších desiatok rokov.
Novodobá „slobodná“ história Mongolska sa začala písať po páde režimu až začiatkom 90. rokov 20. storočia. Mongolské misijné pole bolo oficiálne obnovené v roku 1997 pod vedením Severoázijsko-Pacifickej divízie CASD. Od tejto doby sa adventná komunita rozrástla na 2000 členov, ktorí sa pravidelne schádzajú v 24 zhromaždeniach. Misijné pole sídli v hlavnom meste Ulánbátare.
Kresťanstvo je v tejto oblasti pomerne mladým náboženstvom. Približne polovica populácie sa hlási k budhizmu, viac ako štvrtina sú ateisti, pomerne rozšírené sú aj rôzne formy šamanstva. Podľa Kuhna je však v praxi väčšina obyvateľstva sekulárna. Pod sovietskou taktovkou viedla vláda bývalého režimu mladých ľudí k neúcte a ignorovaniu náboženských aktivít. Tento vplyv pretrváva dodnes.
Mongolskí adventisti a misia v súčasnosti
Evanjelizačné úsilie v krajine začína prinášať svoje ovocie. Veriaci ľudia pribúdajú a zbory ožili v provincii Ővőrkhangai, ako aj v hlavnom meste Ulánbátar. Na východ od neho, v provincii Khentii, nadobudlo v minulom roku misijné pole aj pozemok s rozlohou 600 m². V provincii Arkhangai, ktorá zase leží západne od hlavného mesta, by malo vyrásť komunitné centrum na novom pozemku s rozlohou 500 m². Misijná činnosť by sa mala rozprúdiť aj v meste Erdenet, ktoré je populáciou druhým najväčším v krajine. Okrem medených baní tu zamestnávajú mnoho ľudí aj veľké továrne.
Vedenie, ktoré pracuje s obmedzenými zdrojmi, sa chce pripraviť na nezanedbateľný nárast cien v krajine, ktorý môže v budúcnosti brzdiť prácu a snahu veriacich. Predseda misijného poľa Elbert Kuhn v Mongolsku pracoval už v rokoch 2003 – 2009, následne sa vrátil do domácej Brazílie. Zo služby tajomníka Juhoamerickej divízie ho však znova povolali späť do Mongolska, aby tu vykonával predsednícku službu. Podľa jeho slov je väčšina kapitálových investícií výsledkom spolupráce s Austrálskou úniou CASD.
Dobrovoľníci a slovenská ADRA v Mongolsku
Pri vzdelávaní nevidiacich majú pomáhať aj špeciálne nahrávky audio - kníh.
Zbor Munkhinn Geree vznikol práve vďaka päťročnému pôsobeniu dobrovoľníkov zo Západoaustrálskeho združenia CASD. Od roku 2006 prichádzali do Mongolska, aby stavali detské ihriská, organizovali športové podujatia pre mládež či biblické a zdravotné študijné stretnutia. Zbor v súčasnosti navštevuje 60 členov. Austrálsky developer navyše pomáha na báze dobrovoľníctva s výstavbou komunitných centier a dodatočnými príspevkami od darcov.
V uplynulom desaťročí pôsobila v Mongolsku aj organizácia pre pomoc a rozvoj ADRA Slovensko. V rokoch 2005 – 2006 pomáhala organizácia v spolupráci so SlovakAid (Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu) zlepšovať vzdelávacie možnosti pre nepočujúcich a nevidiacich v špeciálnych školách. V rámci projektu dokonca vzniklo štúdio, v ktorom nahrávajú špeciálne audio – knihy pre nevidiacich. Od roku 2009 do roku 2011 zase ADRA spolupracovala na rozvoji komunitného rehabilitačného centra v Ulánbátare. „Momentálne ADRA Slovensko v Mongolsku nepôsobí. Okrem iného aj kvôli tomu, že SlovakAid – hlavný donor predošlých projektov v krajine, presunul svoju pozornosť a finančnú podporu do iných rozvojových krajín,“ odpovedal Marcel Kaba, riaditeľ organizácie na otázku, či sa do Mongolska plánujú vrátiť s ďalším projektom.
V budúcnosti by mali podľa slov Kuhna Cirkev adventistov siedmeho dňa v Mongolsku viesť domáci. „Snažíme sa miestnu cirkev čo najlepšie upevniť prípravou lokálneho vedenia. To sa bude o chod cirkvi starať hneď, ako to len bude možné.“ Vďaka Pánu Bohu za vedenie veriacich v Mongolsku.
zdroj, foto: Adventist Review, ANN, adra.sk
