Ježiš im odpovedal: Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy.

Ján 6,35

Posvätný chlieb sa predkladal Hospodinovi ako stála obeť. Predstavoval skutočnosť, že človek svojimi telesnými i duchovnými potrebami je stále závislý od Boha a že ich môže dostať len skrze Krista. Boh živil Izraelcov na púšti chlebom z neba a Izraelci boli ustavične závislí od toho, čo z Božej štedrosti dostali. Manna i posvätný chlieb symbolizujú Krista, ten živý Chlieb, ktorý je za nás stále v Božej prítomnosti.

Pred oponou veľsvätyne stál kadidlový oltár ustavičného príhovoru, pred svätyňou bol oltár stálej možnosti zmierenia. Izraelci sa mohli priblížiť k Bohu prostredníctvom krvi a kadidlovej vône. Tieto symboly znázorňovali jediného Prostredníka, skrze ktorého sa hriešnici môžu priblížiť k Hospodinovi a len jeho prostredníctvom môže kajúcny hriešnik dosiahnuť milosť a spásu.

Boží zákon uložený v truhle zmluvy bol slávnym zákonníkom spravodlivosti a práva. Tento zákon vynášal rozsudok smrti nad hriešnikom. Nad zákonom však bola

„zľutovnica“, nad ktorou sa zjavovala Božia prítomnosť a z ktorej prichádzalo odpustenie.

Bohoslužba v svätostánku a neskôr v chráme každodenne pripomínala ľudu slávne pravdy o Kristovej smrti a o jeho službe. (PP 254–262; PP 347–358)

Drahý Kriste, ďakujeme, že si naším Prostredníkom a prihováraš sa za nás.