Keď na druhý deň (Ján Krstiteľ) videl, ako Ježiš prichádza k nemu, povedal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“

Ján 1,29

Vo svätostánku sa konala dvojaká služba: každodenná a výročná. Každodenná služba sa vykonávala v predsieni pri obetnom oltári.

Každé ráno a každý večer bol na oltári jednoročný baránok na znak každodennej oddanosti Hospodinovi a ich stálej závislosti od zmiernej krvi Božieho Syna. Podľa výslovného Božieho príkazu mala byť každá obeť, prinesená do svätostánku, „bez chyby“. Len tak mohla byť symbolom dokonalej čistoty Krista.

Obete, ktoré predstavovali Kristovu smrť, mali v srdciach ľudí prebúdzať a udržiavať vieru v príchod prisľúbeného Vykupiteľa. Veriaci mali pritom svoju myseľ vďačnou vierou upierať k onej veľkej Obeti, ktorá „sníme hriech sveta“.

Obete samy osebe však nemajú pred Bohom nijakú cenu. Tie mali byť vyjadrením ľútosti veriaceho človeka nad spáchanými hriechmi, výrazom viery v Krista a prísľubom ďalšej poslušnosti voči Božiemu zákonu. Bez pokánia, viery a bez poslušného srdca obete nemali zmysel. Mnohí nechcú veriť niektorým Božím požiadavkám a poslušne ich plniť, pritom však opätovne ponúkajú Bohu svoju formálnu bohoslužbu. Taká bohoslužba však u Boha nenachádza nijakú ozvenu. Nezáleží, ako horlivo dodržiavajú náboženské obrady a zvyky, Hospodin ich nemôže prijať, ak stále prestupujú čo i jediné z jeho prikázaní. (PP 257.258.480; PP 352.635)

Drahý Pane, pomôž nám poslúchať Ťa a celým srdcom Ti dôverovať.