V uplynulých mesiacoch sa uskutočnili v Cirkvi adventistov siedmeho dňa na Slovensku tri MUZIČKY organizované Oddelením detí a Pathfinder. Prinášame Vám krátke správy z každej z nich, a to podľa dátumu uskutočnenia.
1. NARODENINOVÁ PÁRTY: MUZIČKA VÝCHOD, KEŽMAROK
V sobotu 10. februára 2024 sa v kežmarskom kultúrnom stredisku stretlo približne 200 Božích detí na oslave už 30. výročia Muzičky – Stretnutia adventných detí v Kežmarku. Myšlienka podujatia niesla názov „Narodeninová párty“. Vďaka jednoduchému, no silnému konceptu stretnutia účasť nadšených detí prispela k výnimočne pozitívnej atmosfére.
Počas slávnostnej udalosti už tradične dostali priestor výtvarné diela, divadelné a hudobné vstupy, piesne, tance z blízkych, ale aj spriatelených zborov, ako sú Liptovský Hrádok, Gerlachov, Košice, Prešov, Červenica, Revúca, Banská Bystrica, Michalovce, Rakúsy a samozrejme Kežmarok.
Talentovaní umelci predstavili svoje kreatívne diela a navzájom si vymieňali tipy o technikách výroby. V kostýmoch odetí odvážlivci si postupne nádherným spevom a tancom získavali potlesk obecenstva, kým za oponou už netrpezlivo čakali ďalší účinkujúci, plní obáv, ale aj nadšenia. Každé jedno vystúpenie bolo jedinečné. Šikovné huslistky sa striedali s prednesom básní, scénické tance s divadelníkmi. Inšpiratívne posolstvá a dôležité správy pracovali s emóciami a ostali v našich mysliach dlho rezonovať.
Kazateľ a vedúci Klubu Pathfinder SZ, Ján Šolc, si vo svojich vstupoch postupne pozýval organizátorov pilotných ročníkov. Spoločne spomínali na úsmevné, ale i ťažké začiatky, organizačné úskalia i radosť v očiach smelých detí, ktoré sa každým ďalším rokom odhodlane prekonávali.
Počas predelov v programe sme sa všetci mohli vrátiť v čase a sledovať čiernobiele zostrihy 30-ročných nahrávok. Mnohí učitelia a rodičia sa spoznávali v úlohe nervóznych účinkujúcich na žulovom pódiu niekdajšieho baptistického kostola v Kežmarku. Až do rekonštrukcie nových priestorov sa totiž sobotné stretnutia aj každoročné Muzičky konali práve tam. Deti mali možnosť vidieť cenné spomienky zmrazené v čase, svedectvo solidarity a adventnej jednoty. S úžasom sledovali niekdajšie tuhé zimy, metre snehu a tradičnú nedeľnú sánkovačku vo Vysokých Tatrách na Hrebienku. Pri otázke organizátorky, či by túžili zažiť podobné dobrodružstvo, sa sálou ozvalo jednotné a hlasné: „Áno!“
Medzi blokmi príspevkov zohratá moderátorská trojica potrápila osadenstvo svojimi súťažnými kvízmi a hravou formou ozrejmovala už skoro zabudnuté fakty z uplynulých ročníkov. Vtipnými momentmi často rozosmiali celú sálu.
Tento jubilejný ročník sme pre deti pripravili netradičné prekvapenie, o ktorom pri príprave ani počas Muzičky do poslednej chvíle netušili. Výnimočne nesúťažili o prvé tri miesta akopo uplynulé roky. Pri záverečnom hodnotení boli jednotne odmenené všetky Božie deti, ktoré sa odvážili vystúpiť a ukázať svoj talent. Tradícia spievania hymny a zaužívané obdarovávanie voňavými perníkmi v závere slávnosti sa pre všetky deti bez výnimky stali nezabudnuteľným momentom aj sladkou odmenou.
Sme vďační, že si aj v tejto rýchlej dobe učitelia sobotnej škôlky a rodičia vedeli nájsť čas a pripravili s deťmi hodnotný program na oslavu nášho Stvoriteľa. Bez nich by sa toto podnetné stretnutie nedožilo takého vzácneho jubilea. Prežili sme zmysluplný čas, opäť posilnili putá komunity a zanechali nezmazateľnú spomienku pre ďalšie generácie.
Muzička, všetko najlepšie!
Ján Šolc, vedúci Oddelenia detí a Pathfinder, Cirkvi adventistov siedmeho dňa, Slovenské združenie
2. “KROK ZA KROKOM”: MUZIČKA STRED, HALIČ
Po roku (takmer presne – 20. apríla 2024) opäť ožíva kultúrny dom v Haliči. Dnes je totiž lučenecká Muzička.
Krok za krokom – to je téma dnešných príspevkov.
Krok za krokom sme sa pripravovali, chystali, nacvičovali a organizovali.
Krok za krokom bola aj pieseň – živá znelka Muzičky, ktorou deti spolu s hudobníkmi rozospievali celú sálu. A neznela len raz 😊
Scénka, či vlastne živé moderovanie v podaní lučeneckej mládeže nás v dopoludňajšom programe previedla krok za krokom Mojžišovým životom. A poobedie patrilo scénkam všetkých zúčastnených detí z Banskej Bystrice, Martina a Revúcej.
Veru, bolo sa na čo pozerať. Nechýbali ani výtvarné diela, tipovacia súťaž či Cena Ryhy, ktorá tohto roku bola veľkým prekvapením pre oceneného.
Krásne boli aj hudobné prednesy na klavíry, gitarách aj husliach.
Keď je dobre, čas akosi rýchlejšie letí.. a sobota detí bola na konci. Prežili sme požehnané chvíle pri všetkom, čo sme videli a počuli. Vďaka, Bože!
Krok za krokom sme prešli celým programom a lúčili sa slovami : „o rok zas 😊“
Darinka Mochťáková, za lučenecký tím
Skúsenosť z Muzičky „Krok za krokom“
Sobotňajšie ráno sa pre mňa začalo veľmi hekticky. Po včerajšom nácviku song-servisu som bola totálne vymletá a to ani neviem všetky pesničky naspamäť. „Ale tam hore Niekto vie, čo robí“,…povedala som si, ako som vstala a šla aspoň niečo zjesť pred odchodom. Tomáš ma už čakal dole pred domom a mne prišlo až zle, že meškám. Sedel tam a čakal asi pekne dlho, kým sa zobudím. A to sme mali ísť ešte pre niečo do zboru. Zobrali sme nohy na ramená, nasadli do auta a naša cesta sa mohla začať. Boli sme v dosť dobrom načasovaní. Zastavili sme pred zborom. Tomáš vystúpil a ja som si zatiaľ zjedla moje raňajky. Tvarohový závin nikdy neomrzí. S chuťou som sa doň pustila a ani som si neuvedomila…a bol fuč. Bol taký dobrý a ja som ho nemala dosť. Neubehlo ani 5 minút a Tomáš bol späť v aute. Cestou do Haliče mi napadlo mnoho myšlienok. Také, ktoré som sa snažila hneď zahnať – ohľadom toho, že by sa niečo pokazilo na pódiu a ja by som spanikárila ako to bolo mojim zvykom kedysi na mojich vystúpeniach z hudobnej. To bolo strašné! No počas mnohých rokov som sa naučila vnímať na pódiu samú seba a najhlavnejšiu vec – úsmev 😊
BUM! Tomáš zabrzdil pred kulturákom a tu sa to celé začalo. Veľa ľudí ešte neprišlo, no v kuchynke v zákulisí už raňajkovali moji kamaráti. Po raňajkách sme si síce stihli prejsť pesničky, no nie až tak úplne, lebo sa nastavovali mikrofóny. Taktiež som sa dozvedela, že budem v dvoch scénkach a to som bola totálne nepripravená. Nemala som ani oblečenie, a ani som nevedela, čo mám hovoriť. „To bude ale otras“, povedala som si. Určite im to celé zbabrem a nevyjde to tak, ako si to nacvičili. Miesta v sále sa začali plniť a moja nervozita narastala viac a viac. Rodiny s deťmi, rodičia mojich spolu vystupujúcich a mnoho ďalších ľudí, ktorých som poznala.
Program sa rozbehol. Všetko to, čo sme pripravovali sa malo odohrať pred všetkými ľuďmi a to bez chyby. Počula som Darinku uvítať hostí a nasledoval song-servis. Ruky sa mi začali potiť, ani keby som zabehla maratón. No vtom ma chytila Bianca za ruku a povedala : „ Pôjdeme v tomto poradí a nepustíme sa, my to predsa zvládneme“. S úsmevom sme vystúpili na pódium a oči sa mi zaligotali. Všetky starosti zo mňa opadli, keď som videla koľko úsmevov sa na nás pozerá a čaká na to, kedy sa k nám môžu pridať so svojimi hlasmi. Texty sa mi vrátili naspäť do hlavy ako v prvý deň nácviku v Revúcej a odspievali sme to na jedničku. Všetci účastníci si to, verím, veľmi užili. Aj keď…chvíle stresu tam boli. Už len vtedy, keď som sa hneď po song-servise, musela rýchlo prezliekať na scénku – vymeniť šaty za rifle a obrus z kuchyne (lebo som si zabudla veci), aby som nejako k tej scénke vyzerala. Bolo to komické. A tak sme celú Muzičku s Božou pomocou a pomocou každej ruky, čo bola v zákulisí zvládli – a nikto si nič stresujúce ani nevšimol. Vždy, keď sa pozriem späť – pamätám si na tie úsmevy mojich priateľov a publika. Akú radosť mali z toho, že sa mohli stať súčasťou niečoho takého veľkého. A ja tiež. Muzička v Haliči si určite získala moje srdce!
Karmel …alias Kami
3. “KRÁĽOVSKÁ SVADBA”: MUZIČKA ZÁPAD, POVAŽSKÁ BYSTRICA
4. mája 2024 sa deti zo západoslovenských zborov spoločne stretli v Považskej Bystrici na Kráľovskej svadbe. Naučili sme sa veselú pesničku, na interaktívnej sobotnej školy vyrábali deti pozvánky na svadbu aj peniaze do súťaže (veď svadba niečo stojí). Zoznámili sa s kráľom Františkom, žobrákom, a dokonca boli pozvaní na svadobnú hostinu. Mnoho detí výzvu zúčastniť sa hostiny s Pánom Ježišom prijalo a spoločne na modlili.
Poobedný program naplnili detské príspevky – piesne, hudobné čísla aj scénky. Organizátorky všetkých prekvapili vlastnou piesňou. Večer deti čakala bohatá svadobná hostina a v nedeľu si pri lezení na umelej stene potrénovali svaly.
Tešíme sa, že Muzička na západe rastie a potrebuje väčšie priestory. Vďaka Bohu, že takto žehná našim deťom aj ich rodičom a učiteľkám, ktoré s deťmi pracujú a môžeme byť svedkami takýchto nádherných detských bohoslužieb.
Lýdia Grešová, Detská sobotná škola
