Člen cirkvi v Ríme.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Rimanom 16,13

Nedávno som čítal takýto výrok: Každý potrebuje, aby ho raz za čas niekto objal. Meno autora som zabudol, ale s jeho tvrdením súhlasím. Aj ľudia, ktorí prejavujú emócie len zriedkavo, majú chvíle, keď potrebujú cítiť a vedieť, že na nich niekomu záleží.

Mnohí čitatelia Biblie majú o Pavlovi negatívnu mienku. Vnímajú ho skôr ako odmeraného človeka, ktorý mal sklon rozvíjať komplikované teórie o teologických otázkach, ktorým „obyčajný“ človek nemôže rozumieť. Niekedy sa zdá, ako keby pripisoval medziľudským vzťahom malú hodnotu. Svojim spoluveriacim napríklad radil, aby sa neženili – iba ak by cítili, že nemôžu zostať sami. To sa týka najmä vdov a vdovcov. (1Kor 7,8.9)

Keď sa však pozrieme bližšie, ako nám Pavla predstavuje Biblia, zistíme, že v skutočnosti bol človekom z mäsa a kostí, ktorý si vážil blízkosť iných ľudí. Stačí si prečítať 16. kapitolu Listu Rimanom, kde je dlhý zoznam pozdravov desiatkam ľudí v Ríme. Hoci v čase, keď tento list písal, ešte Rím nenavštívil, poznal už značnú skupinu ľudí. Medzi menami, ktoré upútajú našu pozornosť, je aj meno istého Rúfusa. Pavol hovorí, že Rúfus bol „vyvolený v Pánovi“ (verš 13), bez toho, aby dodal ďalšie podrobnosti. Pozdravuje aj jeho matku, ktorá, ako hovorí, mu bola ako jeho matka.

Aj Pavol mal chvíle, keď potreboval, aby ho niekto objal. Možno aj vy poznáte ľudí, ktorým by ste mohli byť otcom alebo matkou a ktorí tiež potrebujú, aby ich niekto objal.

Milujúci nebeský Otče, Ty nás objímaš. Si pre nás ako otec a matka. Pomôž nám odzrkadľovať Tvoj obraz a ponúkať objatie osamelým ľuďom.