Brat Marty a Márie a Ježišov priateľ. Žili v Betánii. Lazára vzkriesil Ježiš.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Ján 11,1–41

„Ježiš zaplakal.“ (Ján 11,35) Je to najkratší biblický verš, ale možno aj najdojímavejší. Ježiš miloval (a miluje) všetkých ľudí, ale niektorí mu predsa len boli bližší. Lazár bol jedným z nich. Nie div, že Ježiš plakal, keď Lazár zomrel.

Niektorí by možno namietali: Prečo Ježiš plakal? Vedel predsa, že Lazára vzkriesi. Dokonca povedal, že Lazárova smrť nie je nezvratná. „Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.“ (11,11) To sa aj stalo po troch dňoch, keď sa Lazárovo telo už začalo rozkladať.

Aký zmysel mali teda Ježišove slzy? Nebolo to v skutočnosti len divadlo? Nie, v žiadnom prípade. Je to jeden z najjasnejších náznakov toho, že Ježiš bol skutočne človekom. Poznal ľudské emócie. Niekedy bol hladný alebo smädný. Prežíval chvíle radosti a šťastia, ale aj smútku a bolesti. A hoci prišiel zvíťaziť nad smrťou, realita smrti ho desila, keď bol medzi nami. Príbeh o Lazárovi zdôrazňuje, ako sa večný všemohúci Boží Syn stal človekom, aby nás zachránil. Je to pre nás nepochopiteľné, ale máme za to byť nesmierne vďační.

Pane, ďakujem Ti, že si bol pripravený plakať a že všetky slzy budú jedného dňa navždy zotreté.