Syn Elimelecha a Noémi, manžel Moábčanky Orpy.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Rút 1,1–5; 4,9

Bolo rozumné, že Elimelech a Noémi spolu so svojimi synmi Machlónom a Kiljónom odišli do Moábu, keď v ich kraji (v okolí Betlehema) vypukol hlad? Nevedeli azda, že Moábčania uctievajú tie najhoršie modly? Zabudli na opakované Božie pokyny, že jeho ľud sa musí držať ďaleko od miest, kde sa uctievajú iní bohovia často tými najponižujúcejšími nemorálnymi praktikami? Neuvedomovali si Elimelech a Noémi riziká, ktorým budú musieť so svojimi chlapcami čeliť? Moábske modly boli z dreva a kameňa, ale Machlónove a Kiljónove nie. Každému z týchto chlapcov sa zapáčilo moábske dievča.

Bola bieda, ktorá ich po niekoľkých rokoch opäť postihla, Božím trestom za ich nerozumné rozhodnutie presťahovať sa do Moábska napriek všetkým pokušeniam a duchovným nebezpečenstvám, s ktorými sa mohli stretnúť? Nepochybne si to mysleli aj niektorí krajania v ich vlasti, keď sa dozvedeli, že zo šesťčlennej rodiny zostali tri vdovy. Na internete som si prečítal niekoľko kázaní o osude Noémi a jej rodiny. Niektorí kazatelia ich rozhodnutie odsudzovali: Po tom, čo sa Elimelech a jeho rodina rozhodli žiť medzi Moábčanmi, mohli očakávať Boží súd. Nikde v knihe Rút však nenájdeme ani náznak Božieho odsúdenia. Ak je čo odsudzovať, musíme si uvedomiť, že to môžeme pokojne prenechať Bohu.

Pane, ďakujem Ti, že Ty súdiš ľudí. Pomôž mi, aby som súd nad inými vždy prenechal Tebe.