Judský kráľ, ktorý vládol v rokoch 841 až 801 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 2. Kráľov 11 a 12

Joáš (Joas) ako batoľa len o vlások unikol masakru, ktorý vyvolala jeho stará matka Atalja. Podarilo sa jej uzurpovať judský trón. Teta ukryla Joáša a jeho dojku v spálni. Joáš „zostal so svojou dojkou ukrytý v Hospodinovom dome šesť rokov“. (2Krľ 11,3) Počas tohto obdobia bol v úzkom kontakte s veľkňazom a kňazmi, čo malo veľmi pozitívne dôsledky. „Joáš robil po celý život to, čo uznáva Hospodin za správne. Usmerňoval ho totiž kňaz Jojada.“ (2Krľ 12,3)

Joáš sa stal oficiálne kráľom, keď mal sedem rokov. Je zrejmé, že nejaký čas spravoval krajinu niekto iný. Dôležitú úlohu zohrával veľkňaz Jojada (Jehojada). Keď Joáš dospel, prestal byť bábkou v rukách iných. Na základe 12. kapitoly Druhej knihy kráľov vieme, že inicioval a vykonal početné náboženské reformy. Prestal dostávať pokyny a postupne začal viesť tých, ktorí v detstve viedli jeho. S podobným procesom sa stretávame pomerne často. Je dôležité, aby mladí ľudia mali inšpiratívne vzory a učili sa múdrosti od ľudí vo svojom okolí. Pretože príde čas, keď sa budú musieť rozhodovať sami a stať sa vzorom pre tých, ktorí sú im zverení do vedenia a starostlivosti.

Pane, ďakujem Ti za ľudí, ktorí mi boli vzorom. Pomôž mi, aby som sa aj ja stal inšpirujúcim vzorom pre ostatných.