Veliteľ v boji proti Ammónčanom za čias sudcov. Žil okolo roku 1200 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Sudcov 11 a 12,1–7

Aj keď bol spočiatku značne znevýhodnený, predsa sa stal vodcom v boji proti Ammónčanom, ktorí boli úhlavnými nepriateľmi Izraelitov. Jefte sa najprv snažil dohodnúť s amónskym kráľom diplomatickou cestou. To sa však nepodarilo. Jedinou možnosťou tak zostalo vojenské riešenie. Mohol počítať s Božou pomocou, pretože „Hospodinov duch zostúpil na Jefteho“. (Sud 11,29) V tomto kritickom okamihu dal Jefte unáhlený sľub. „Jefte zložil pred Hospodinom tento sľub: Ak mi naozaj vydáš Ammónčanov do rúk a ja sa od nich bez ujmy vrátim, potom ktokoľvek mi z dvier môjho domu vyjde v ústrety, bude patriť Hospodinovi ako spaľovaná obeta.“ (verše 30.31)

Jefte svoj sľub oľutoval. Keď sa bezpečne vrátil z bojiska, vyšla mu v ústrety jeho dospievajúca dcéra (jeho jediné dieťa). Jefte bol presvedčený, že svoj sľub nemôže zrušiť, preto „svoj sľub splnil“. (verš 39) Naozaj Boh čakal, že Jefte svoju dcéru obetuje? Sotva, pretože Boh vždy odsudzoval ľudské obete, ktoré praktikovali iné národy.

Z tohto tragického príbehu vyplýva poučenie, že skôr, než niečo sľúbime, dvakrát si to premyslime. A keď sme si to premysleli, uistime sa, že to, čo chceme sľúbiť, vieme aj splniť.

Drahý Bože, chráň ma pred neuváženými sľubmi, ktoré by ma mohli dostať do veľkých ťažkostí.