Ježišov učeník, brat Jána, syna Zebedejovho. Jakuba a Jána prezývali „synovia hromu“.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Matúš 4,18–22; 17,1–13; 20,20–28; 26,36–46

Jakub a Ján boli dvaja dosť prchkí synovia istého Zebedeja. O Zebedejovej manželke máme v podstate viac správ ako o jej manželovi, hoci jej meno nepoznáme. Krátko pred ukončením Ježišovho pôsobenia prišla za ním s prosbou. Netúžila po ničom viac, než aby jej dvaja synovia získali významné postavenia v Ježišovom kráľovstve. Nevieme, či to bol jej vlastný nápad alebo či ju o to požiadali jej synovia.

Stalo sa to asi týždeň pred Ježišovou smrťou na kríži. Ježiš učeníkom jasne naznačil, čo ho čaká. V tom čase si už Jakub a Ján mohli uvedomiť, že veci nedopadnú tak, ako dúfali. Kým sa Ježiš pripravoval na utrpenie, ktoré mal podstúpiť, niektorí z jeho učeníkov rozmýšľali o tom, aké postavenie a pocty by mohli získať.

Odvtedy sa takmer nič nezmenilo. Aj dnes sú mnohí – dokonca aj v cirkvi – posadnutí túžbou získať dobré postavenie. V prípade Jána a Jakuba je to však len jedna stránka veci. Dobrá správa je, že tejto slabosti nepodľahli. Ján sa nestal vedúcim predstaviteľom v rozrastajúcej sa cirkvi, ale pre svoju vernosť Kristovi vyhnancom a väzňom na ostrove Patmos. Jakub za svoju vieru zaplatil životom. Kráľ Herodes vydal príkaz popraviť ho. (Sk 12,2)

Milosrdný Bože, pomôž mi dnes ovládať svoje túžby a nepodľahnúť pokušeniu po dobrom postavení.