Jeden zo synov Izáka a Rebeky. Otec dvanástich synov, ktorí sa stali praotcami dvanástich izraelských kmeňov.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Mojžišova 25–49

Jákobov život sa vyznačoval viacerými dramatickými stretnutiami. Spomeňme si napríklad na jeho prvé stretnutie s budúcim svokrom Lábanom. Alebo na jeho úplne frustrujúce prvé stretnutie s Leou ako manželkou a o sedem rokov neskôr s Ráchel. Dramatické okolnosti predchádzali stretnutiu s bratom, z ktorého mal veľký strach. A napokon – oveľa neskôr – to bolo stretnutie so synom Jozefom, ktorého považoval za mŕtveho. Ale najdôležitejšie stretnutie sa odohralo s božskou bytosťou neďaleko potoka Jabbók.

Jákob sa pripravoval na stretnutie s bratom Ezávom. Cez brod potoka previedol svoju rodinu, služobníctvo i stáda, zatiaľ čo „Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore“. (1Moj 32,23–33) Boj bol taký intenzívny, že Jákobovi sa pri zápase „vykĺbil bedrový kĺb“. Jákob pochopil, že to nebol boj s obyčajným človekom. Rozhodol sa, že svojho protivníka len tak nepustí. Preto nakoniec zvolal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“ (verš 26)

Bola to nezabudnuteľná noc a tento zápas sa stal zlomovým bodom v Jákobovom živote. Osoba, s ktorou zápasil, mu povedala, že odteraz sa nebude volať Jákob, ale bude mať nové meno – Izrael. Jákob pochopil význam toho, čo sa stalo: „Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive.“ (verš 30) Vďaka tejto skúsenosti bol schopný čeliť veľkej výzve, ktorá stála pred ním.

Bože Abraháma, Izáka a Jákoba, budeš a zostaneš mojím Bohom?