Staršie dvojča Jákoba. Svoje prvorodenstvo predal Jákobovi. Po dlhom odcudzení sa napokon bratia zmierili.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Mojžišova 25,19–34; 26,34–28,9; 32,2–33,16; Hebrejom 12,16

Dalo by sa povedať, že výchovná stratégia Izáka a Rebeky nebola zďaleka dokonalá. Izák uprednostňoval Ezáva, Rebeka zas Jákoba. Ezáv bol prvorodený z dvojčiat, čo mu podľa vtedajších zvykov zaručovalo osobitné práva. Jákobovi sa však s matkinou pomocou podarilo ľstivým spôsobom o tieto práva svojho brata pripraviť. V dôsledku toho musel Jákob utiecť. Ezáv sa neskôr rozhodol žiť v Seire pri Mŕtvom mori.

Napriek tomu, že medzi bratmi vznikli veľké problémy, nakoniec sa situácia zmenila a všetko sa dobre skončilo. Po tom, čo sa Jákob so svojím početným sprievodom vrátil z Mezopotámie a pri potoku Jabbók zápasil s Bohom, Ezáv bol ochotný zabudnúť na minulosť. Celý príbeh sa končí správou (1Moj 35,29), že Jákob a Ezáv spolu pochovali svojho starého otca (zomrel vo veku 184 rokov).

Žiaľ, ostré konflikty medzi rodinnými príslušníkmi nie sú výnimkou. Často sa zdá nemožné vybudovať most medzi dvoma stranami. Nikdy sa však nesmieme vzdať. Musíme ďalej usilovať o zmierenie. To, že sa podarilo preklenúť priepasť medzi Jákobom a Ezávom, je dôkazom toho, že zmierenie nikdy nie je nemožné, nech sa konflikt v rodine týka čohokoľvek.

Prichádzame k Tebe, Knieža pokoja, a prosíme Ťa, aby si nám pomohol preklenúť priepasť medzi nami a ostatnými ľuďmi alebo medzi ľuďmi v našom okolí.