Noémin manžel, pôvodom z Betlehema. Žil okolo roku 1300 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Rút 1,2.3; 2,1–3; 4,3–9

Elimelech mal krásne meno. Jeho rodičia museli byť zbožní ľudia, keď dali svojmu synovi meno, ktorým chceli vyjadriť svoju dôveru v Boha. Otázkou je, či sa Elimelech riadil týmto mottom, keď vyrástol a stal sa dospelým mužom.

Niektorí si myslia, že Elimelech mal zostať v Judsku, keď vypukol hladomor. Nemal odísť do pohanskej moábskej krajiny. Veď nie je Boh azda všemohúci, aby sa postaral o Elimelecha a jeho rodinu v Judsku? Argumentujú slovami: Pozrite sa, čo sa stalo! Elimelech zomrel v Moábsku. Jeho dvaja synovia, ktorí si vzali Moábky, tiež zomreli. Nemal Elimelech vychádzať z toho, čo neskôr žalmista vyjadril týmito dojímavými slovami: „Hospodin pozná dni bezúhonných… Nebudú zahanbení v zlých časoch, v dňoch hladu sa nasýtia“? (Ž 37,18.19)

Po bitke je každý generál. Biblia nám nedáva dôvod myslieť si, že Elimelech urobil zle, keď v snahe prežiť hlad sa presťahoval do moábskej krajiny. Jednoducho sa chcel postarať o svoju rodinu. Je pravda, že jeho rodina musela čeliť vážnym ťažkostiam. Žiaľ, aj mnohí dobrí ľudia sa stávajú obeťami katastrof. Keď sa niečo také stane, mali by sme sa zdržať akéhokoľvek odsudzovania, pretože nevieme, čo je príčinou nešťastia, ktoré niektorých postihne. Elimelech zažil to, s čím sa stretli aj mnohí ďalší: napriek svojmu zodpovednému postoju museli čeliť mnohým tragickým udalostiam. Elimelechovo meno však zostáva výstižnou pripomienkou: Napriek všetkému Boh je kráľ!

Bože, pomôž nám vždy Ti dôverovať a pamätať, že napriek mnohým tragickým udalostiam si kráľom nad všetkým.