Manželka kňaza Šallúma a prorokyňa za vlády kráľa Joziáša.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 2. Kráľov 22; 2. Kroník 34,14–28

V biblických časoch bolo vedenie zverené mužom a platilo to aj v náboženskej oblasti. Z času na čas sa však vyskytla výnimka. Zrejme to nebol „médsko-perzský zákon“, že Boh hovorí len cez mužov. Spomeňme ženy ako Debora a neskôr prorokyňa Anna. Aj Chulda prehovorila, pretože bola presvedčená, že Boh ju chce použiť ako komunikačný kanál. Zdá sa, že v tejto úlohe bola plne uznávaná. Keď veľkňaz Chilkija našiel dôležitý zvitok (pravdepodobne časť knihy Deuteronómium) a priniesol ho kráľovi, požiadali Chuldu, aby kráľovi poradila. Bolo to prinajmenšom nezvyčajné, bola totiž súčasníčkou proroka Jeremiáša. Napriek tomu kráľ vyslal poslov k nej, nie k Jeremiášovi.

Nikto nemôže poprieť, že v staroveku ženy spravidla plnili podradnú úlohu. Platilo to všeobecne v spoločenskom živote, ale aj v náboženskej oblasti. Žiaľ, aj dnes počujeme, že Boh nechce, aby ženy plnili v cirkvi rovnaké úlohy ako muži. Často sa to prezentuje ako jasný odkaz Biblie. Je pravda, že v biblických časoch v spoločnosti dominovali muži. Existujú však jasné príklady toho, že táto prax sa nezakladala na božskom princípe. Boh si vybral Jeremiáša aj Chuldu, aby pôsobili ako jeho proroci. Niekedy ľudia pozornejšie počúvali ženu – ako v prípade Chuldy – ako muža.

Milostivý Pane, ďakujem Ti, že chceš použiť mužov aj ženy ako svojich hovorcov.