Členka cirkevného zboru v Korinte za čias apoštola Pavla.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Korinťanom 1,11

Pavol nebol evanjelista, ktorý zorganizoval krátku kampaň, založil skupinu veriacich a po odchode sa o týchto ľudí už nezaujímal. Stále cítil zodpovednosť za tých, ktorých k Ježišovi priviedol. Ak sa v danej oblasti nachádzal, znova ich navštívil. Alebo poslal niektorého spolupracovníka, aby zistil, ako sa majú. Alebo im aspoň napísal list. Tak to bolo aj v prípade cirkvi v gréckom meste Korint. Pavol napísal týmto kresťanom niekoľko listov. Dva z nich boli zaradené do Novej zmluvy.

Pred dvoma tisíckami rokov bolo oveľa zložitejšie zostať v kontakte s ľuďmi, ktorí žili ďaleko, ako je to dnes – v čase e-mailov, facebooku a whatsapu. Napriek tomu Pavol dostával pravidelné správy od ľudí, ktorí cestovali na miesta, ktoré kedysi navštívil. Takýmto spôsobom získaval aj správy z Korintu. Dostával ich prostredníctvom Chloé a „ľudí z domu Chloé“. Správy ho tak znepokojili, že sa rozhodol napísať Korinťanom dlhý list. Predpokladáme, že Pavol urobil všetko, čo mohol, aby si overil, či správy, ktoré sa k nemu dostali, sú pravdivé. Je totiž veľký rozdiel medzi klebetami, ktoré sa nezakladajú na skutočnosti, a alarmujúcimi správami, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu. Klebetám sa neoplatí venovať pozornosť. Keď však dostaneme správy, ktoré si vyžadujú, aby sme nejakým spôsobom zasiahli, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme okamžite a primerane zareagovali – najmä keď sa týkajú ľudí, ktorých považujeme za svojich priateľov a/alebo spoluveriacich.

Pane, pomôž nám správne reagovať, keď sa dozvedáme správy o ľuďoch, ktorí sú nám blízki.