Jeden z remeselníkov, ktorí boli poverení vyhotoviť svätostánok.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 2. Mojžišova 31,6; 35,30– 35; 36,1–7; 38,21–30

Svätostánok – prenosná svätyňa – bol postavený tak, že sa dal rozoberať. Vďaka tomu ho mohli Izraelci počas putovania po púšti nosiť so sebou. Bol pomerne malý. Dĺžka tejto stavby (vrátane svätyne a svätyne svätých) bola asi pätnásť metrov a šírka približne päť metrov. Možno budeme prekvapení, keď zistíme, čo všetko bolo potrebné zhotoviť. Becaleel a Oholiáb si mohli najať toľko remeselníkov, koľko potrebovali. Zadovážili si tiež najlepšie drevo, veľké množstvo zlata, striebra, bronzu a najkvalitnejších látok.

To, ako Biblia opisuje svätostánok, nám umožňuje predstaviť si výsledok Oholiábovej práce. Od neho a jeho spolupracovníkov sa očakávalo, že nezhotovia len niečo, čo bude funkčné, ale aj nesmierne nádherné. Z Božích pokynov na stavbu svätostánku – a neskôr aj chrámu – sa dozvedáme, že Boh miluje krásu. Stavitelia stredovekých katedrál to zrejme pochopili lepšie ako my.

Tento aspekt dnes často ignorujeme. Dôraz kladieme hlavne na funkčnosť veci, ktorú plánujeme urobiť. Pri stavbe modlitebne nám ide hlavne o to, aby samotná stavba a jej zariadenie boli podľa možnosti multifunkčné. Myslíme hlavne na náklady a efektivitu. Tieto aspekty sú síce dôležité, ale nikdy nezabúdajme, že Boh miluje aj krásu.

Drahý Pane, stvoril si nespočetné množstvo krásnych vecí. Pomôž mi nezabúdať na to, že miluješ krásu.