Abíhu bol jeden z Áronových synov. Spolu so svojím bratom Nádabom slúžili ako kňazi v svätyni. Boh ho potrestal, pretože nedbal na Božie pokyny.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 3. Mojžišova 10,1–5

Nádab a Abíhu presne vedeli, aké pravidlá platia pri prinášaní obetí na oltár. Existovali tiež prísne pravidlá, ako rozložiť oheň. Oni však tieto pokyny úplne ignorovali. Obetovali „nedovolený oheň, aký im neprikázal“. Boh neodkladal vykonanie trestu. „Od Hospodina vyšľahol oheň a spálil ich.“ (3Moj 10,1.2)

Nebolo to príliš drastické? Nemohol Boh Nádaba a Abíhua vopred varovať? Máme tendenciu myslieť si: Milujúci Boh určite nekoná takýmto spôsobom! Nezabúdajme však, že šlo o dôležitý princíp. Kňazi plnili významnú úlohu, boli prostredníkmi medzi Bohom a ľudom. Boli v neustálom kontakte so svätým Bohom. Kvôli tomu patrili do zvláštnej triedy – mali byť tiež „svätí“. Pri svojej službe používali sväté predmety. Dokonca aj oheň bol zvláštny – bol to „svätý“ oheň. Každý aspekt služby vo svätyni zdôrazňoval rozdiel medzi Bohom a ľuďmi. Všetko poukazovalo na Boží absolútny majestát. Boh chcel, aby jeho ľud na to nikdy nezabudol.

V istom zmysle sme všetci kňazmi. Kristovi nasledovníci tvoria „kráľovské kňazstvo“. (2Pt 2,5.9) Máme privilégium prichádzať do Božej prítomnosti. Tým sa stávame zvláštnou skupinou ľudí. Nikdy však nesmieme zabudnúť, že Boh je „svätý“. V opačnom prípade musíme čeliť tragickým dôsledkom.

Nebeský Otče, pomôž mi pamätať, že si svätý Boh a že aj odo mňa očakávaš, že budem „svätý“, aby ľudia videli, že žijem v úzkom spoločenstve s Tebou.