A povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.“

Lukáš 24,46.47

Pri pozornom čítaní evanjelií si nemožno nevšimnúť, aký dôraz kladie Ježiš na Písmo, teda na Starú zmluvu. Často z nej cituje texty na dôkaz toho, že je Mesiáš.

Veľkňazi, farizeji, zákonníci a starší mali dostatok presvedčivých faktov, že Ježiš je Mesiáš, o ktorom písali proroci. Napriek tomu to odmietali uznať a stále sa vyhovárali. V jednom rozhovore im Ježiš povedal: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.“ (Jn 5,39.40)

Obľúbené príslovie hovorí: „Ak nechceš, je to horšie, ako keď nemôžeš!“ Židovskí vodcovia mali dostatok dôkazov, ale takéhoto Mesiáša nechceli. Ježiš im povedal: „Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca. Vaším žalobcom je Mojžiš, do ktorého ste vložili svoju nádej… Ale ak neveríte jeho písmam, akože uveríte mojim slovám?!“ (Jn 5,45.47) Boh chcel, aby bol Izrael jeho „výkladom“. Mali byť živou reklamou. Mali byť…, ale neboli. Nepochopili totiž, že tu nie sú preto, aby hovorili o vlastnej svätosti a dokonalosti, ale aby slúžili. Keďže to nepochopili, Ježiš im berie ich privilegované postavenie a prenáša ho na svojich nasledovníkov.

Ježiš je Mesiáš, náš Spasiteľ a Vykupiteľ. Urobil pre nás všetko, čo mohol. Teraz sa spolieha, že túto dobrú správu oznámime všetkým ľuďom v našom okolí, všetkým, ktorí hľadajú dobro, ale Ježiša ešte nepoznajú. Predstavíme im ho?