A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. Títo hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Lukáš 24,33–35

Dvaja učeníci sa hneď vydali na cestu. Idú, aj keď je noc. Ešte pred chvíľou odrádzali pocestného, ktorý sa k nim pripojil, aby nepokračoval v ceste, pretože slnko zapadalo a stmievalo sa. A teraz majú pred sebou trojhodinovú cestu späť do Jeruzalema. Všade je tma, ale oni majú svetlo v srdci. Videli Ježiša, živého Majstra. Ponáhľajú sa, aby o tom povedali ostatným, ktorí zostali v Jeruzaleme.

Podobnú skúsenosť odvtedy zažili milióny kresťanov. Keď sa človek stretne so živým Ježišom, musí sa o svoju radosť podeliť s ostatnými. Táto radosť je niekedy taká veľká, že dotyčný človek môže byť až otravný, najmä keď o nej hovorí niekomu, koho to nezaujíma.

Súčasný svet neponúka toľko svetla, aby mohlo osvetliť temnú a pochmúrnu budúcnosť. No ak sa stretnem so živým Ježišom, zrazu mám toľko svetla, že môžem prežiariť aj tú najväčšiu tmu, ktorou sa satan snaží zakryť moju večnosť v nebeskom kráľovstve.

Ježiš čaká, aby sa mi ukázal ako živý a mocný Boh. Ak mu to dovolím, stane sa mojím svetlom v morálnej a etickej temnote, ktorá sa stále zväčšuje. Okrem toho sa môžem stať malým svetlom pre tých, ktorí sú síce ešte v tme, ale túžia po svetle. Môžem im ukázať cestu k Ježišovi, aby aj oni mohli prežiť zázrak, že Ježiš presvetlí temnotu ich života.