Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.

Lukáš 24,30.31

Mnohí ľudia dnes vyslovia Ježišovo meno, zachovajú všetky štedrovečerné tradície, ale s Ježišom sa nestretnú, pretože to všetko považujú len za rozprávku pre malé deti.

V deň svojho zmŕtvychvstania sa Ježiš stretol s dvoma mužmi, ktorí patrili medzi jeho učeníkov. Prešli spolu takmer celú asi trojhodinovú cestu z Jeruzalema do Emauz. Ježiš im vyrozprával celý biblický príbeh, ale oni ho nespoznali.

Všetko sa zmenilo, keď si sadli k stolu. Učeníci pozvali hosťa na večeru, pretože im s ním bolo dobre. Jeho slová im dávali nádej. Pripomenul im staré proroctvá o Mesiášovi, ktorý zomrie, ale potom vstane z mŕtvych. Uvedomili si, že Ježiš im pred smrťou vlastne hovoril to isté, ale oni to nechceli počuť.

Potom vzal Ježiš do rúk chlieb. Začal ho lámať a dávať im. V tej chvíli ho spoznali! Lukáš píše, že „sa im otvorili oči“. Konečne videli, že Ježiš žije. Chceli mu položiť toľko otázok…, ale on im zrazu zmizol z očí. Už vedeli všetko, takže ich smútok sa mohol zmeniť na radosť.

Dnes znie Ježišovo meno po celom svete. Ľudia hovoria o malom „Ježiškovi“. Príbeh o ňom považujú za peknú rozprávku alebo tradíciu, ktorú treba dodržiavať. Želám si, aby sa im otvorili oči a uvideli Ježiša. Nie dieťa v Betleheme, ale Ježiša, Kráľa, ktorý porazil satana a zlo v nás môže nahradiť dobrom a láskou. Nie len na jednu noc v roku, ale navždy.