Tu všetci povedali: „Si teda Boží Syn?“ Odpovedal im: „Vy hovoríte, že som.“ Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Sami sme to počuli z jeho úst.“

Lukáš 22,70.71

V dome veľkňaza prebieha „nočný súd“. Židovskí kňazi chcú Ježiša odsúdiť ešte pred svitaním, aby ho hneď ráno mohli predviesť pred miestodržiteľa, ktorý má ako zástupca Ríma právo vyniesť rozsudok smrti.

Výsledok súdneho konania bol vopred známy. Veľkňazi a starší nehľadali spravodlivosť ani pravdu. Potrebovali nájsť pádny dôvod, aby mohli Ježiša nechať popraviť. To bol ich cieľ.

Navonok sa snažili vyvolať dojem, že ide o spravodlivý proces. Veď ten burič bol medzi obyčajným ľudom veľmi obľúbený. Keby sa dav vzbúril, mali by ešte väčší problém.

Ježišovi položili otázku, ktorou chceli vyvolať dojem, že hľadajú pravdu: „Si teda Boží Syn?“ Tieto slová bolo počuť z mnohých úst. Keď im povedal, že si už odpovedali sami, všetko nabralo rýchly spád. Ich nenávisť zašla tak ďaleko, že sa už ani nesnažili predstierať spravodlivosť.

Ľudí, ktorí mali národu sprostredkovať Božiu vôľu, ovládli nenávisť a fanatizmus. Aj keby sa v tej chvíli otvorilo nebo a prehovoril by Pán Boh, alebo keby Mojžiš vstal z mŕtvych, trvali by na svojom.

Pre mňa je tento príbeh varovaním, aby som si dával pozor na svoje emócie. Ak vo mne potlačia túžbu hľadať pravdu, hrozí mi rovnaké nebezpečenstvo ako ľuďom v tomto príbehu.