Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi.

Lukáš 22,41–44

Je temná noc – veľká noc. Táto noc je dokonca významnejšia než tá, ktorú pripomína židovská Veľká noc. Ježiša čaká smrť na kríži. Touto obeťou nás vyslobodí z otroctva hriechu a zla. Je to zlomový bod v dejinách hriešneho človeka. Beznádej, ktorú na našu zem vniesol satan s príchodom hriechu, nahradila nádej na večný život. Nádej na život bez konca pre všetkých, ktorí po ňom túžia. Cenou zaň je smrť Stvoriteľa.

Ježiš ako Boh zažije niečo, čo Boh ešte na vlastnej koži nezažil. Má obavy, či to zvládne. Jeho telo sa vzpiera smrti. Ježiš prosí o odvahu prijať Otcovu vôľu, pretože jeho vôľa sa bráni tomu, čo má prísť.

Ako odpoveď na jeho modlitbu prichádza „anjel z neba“ a posilňuje ho. Pripomína mu, čo všetko je v stávke. Mesiáš prežíva krízu. Potrebuje počuť, že jeho obeť nebude márna. Posol z neba s ním hovorí o Božom pláne na záchranu človeka. Ježiš ho počúva a pritom sa upokojí. Keď vstane od modlitby, strach je preč.

Lukáš ako lekár si všimne, že Ježišovi počas modlitby steká po tvári pot ako kvapky krvi. Ježiš prežíval veľmi silný stres. Ale jeho láska k nám bola silnejšia.

Satan nám nahovára, že Stvoriteľovi na nás nezáleží. Príbeh z Olivovej hory vyvracia túto lož. Ježiš ukázal, ako veľmi nás Boh miluje.