Králi národov panujú nad národmi, a tí, čo majú nad nimi moc, si hovoria dobrodinci. Vy tak nerobte! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca nech je ako služobník. Lebo kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ten, čo obsluhuje.

Lukáš 22,25–27

Z času na čas sa s nimi stretne každý. S kým? S hodnostármi – ľuďmi, ktorí zastávajú vyššiu funkciu a myslia si, že sú niečo viac ako ostatní. Môj spolužiak sa stal generálnym riaditeľom veľkej spoločnosti. Odvtedy sa s nami, obyčajnými smrteľníkmi, nerozpráva.

Nebo má iný pohľad na veľkosť človeka. Ak chcem byť jedného dňa veľký v nebi, mal by som sa učiť pokore. Najlepšie sa to naučím, keď budem slúžiť a pomáhať ľuďom, s ktorými sa stretávam. Človek sa pritom musí občas skloniť, čo podľa Ježiša dokážu len skutoční velikáni.

Poznám ľudí, ktorí sa radi sklonia, keď majú pocit, že tým môžu niečo získať. Táto ich ochota sa končí vo chvíli, keď to získajú. Potom nútia svojich podriadených, aby sa „skláňali“ oni.

Kým sa učeníci dohadovali, kto bude umývať nohy – keďže nebol poruke žiadny sluha –, začal to robiť ich Majster. On, Boží Syn, sa sklonil a umyl im nohy. Potom ich vyzval, aby robili to isté. Tak ustanovil obrad umývania nôh. Na svoju veľkú škodu to dnes väčšina kresťanov nerobí.

Niektorí veriaci si myslia, že chodením do kostola slúžia Bohu. Ale je to naopak. Pri bohoslužbe Boh slúži mne. Odpúšťa mi hriechy, prijíma ma do svojej rodiny, chráni ma a pridáva k tomu svoje požehnanie. Boh je starostlivý kráľ.