Išiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im ho vydá. Tí sa zaradovali a dohodli sa, že mu dajú peniaze. On súhlasil a hľadal vhodnú príležitosť, aby im ho vydal, keď s ním nebude zástup.

Lukáš 22,4–6

Judáš je zvláštna osobnosť. Musel to byť veľmi schopný muž. Je zaujímavé, že nikde nečítame, že ho Ježiš pozval medzi svojich učeníkov. Zrejme bol jedným z tých, ktorí prišli k Ježišovi sami. Pravdepodobne vycítil príležitosť, ktorá mohla byť pre neho výhodná.

Z evanjelií vieme, že ostatní učeníci mu dokonca zverili spoločnú kasu. Mal na starosti všetko, čo sa v ich spoločnej činnosti týkalo financií. Ježiš vedel, že ho Judáš zradí. Napriek tomu mu dal šancu. Dovolil mu prežiť s ním viac ako tri roky života.

Judáš túto šancu nevyužil. Denne mohol pozorovať Ježišovu lásku k človeku, on však uprednostnil lásku k peniazom. Páčilo sa mu, že má na starosti „mešec“ a môže rozhodovať o tom, ako sa použijú ich spoločné peniaze. Je celkom možné, že sa videl v postavení ministra financií v Ježišovej vláde, ktorá bude nastolená, len čo Ježiš vyženie Rimanov.

Židia očakávali, že Mesiáš odstráni cisára a potom zasadne na trón. Mysleli si to aj učeníci. Preto ignorovali Ježišovo upozornenie, že čoskoro zomrie.

Láska k peniazom viedla Judáša k zrade. Peter zaprel svojho Pána zo strachu o život, Judáš pre zisk. Rozhodol sa zradiť ho vo chvíli, keď začal tušiť, že Ježiš nemá v pláne zasadnúť na Dávidov trón. Tridsať strieborných si cenil viac ako svojho učiteľa. Prestal dôverovať Ježišovi a sám si chcel zabezpečiť budúcnosť. Predal večnosť za pár strieborných.