„Choďte do dediny, ktorá je naproti. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nikdy nesedel. Odviažte ho a priveďte! Ak sa vás niekto spýta: ‚Prečo ho odväzujete?‘, odpovedzte takto: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď odväzovali osliatko, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni odpovedali: „Pán ho potrebuje.“

Lukáš 19,30–34

Ježiš sa blíži k Jeruzalemu. Zástup ľudí, ktorý ho sprevádza, sa zväčšuje. Všetci sú plní očakávania. Vyvolá konečne povstanie proti okupantom?

V tej chvíli Ježiš myslí na svojich učeníkov. Nechcú prijať, že ich Majster musí zomrieť, aby splnil svoje poslanie. Sebecky myslia len na seba a svoj národ.

Mesiáš má väčšie ambície. Nechce dať slobodu len Židom. Sloboda, ktorú prináša, nie je sloboda od Ríma, ale od hriechu a zla. Ponúka nám pomoc v boji proti satanovi a jeho pomocníkom z radov zlých anjelov.

Kristus vedel, aké sklamanie jeho učeníci čoskoro zažijú. Preto slovom a zázrakmi posilňuje ich vieru. Môžu sa presvedčiť, že jeho slovo je pravdivé. Cudzí ľudia mu požičajú osliatko, aby sa naplnilo ďalšie proroctvo.

Ježiš posilňuje našu vieru tým, že môžeme sledovať, ako sa napĺňajú jeho predpovede. Chce, aby sme si uvedomili, aké dôležité je poznať ich. Ak sa poučíme z chýb apoštolov, vďaka proroctvám sa budeme oveľa lepšie orientovať v dobe, v ktorej žijeme. Proroctvá nás tiež zbavia strachu z budúcnosti. Aj v tejto oblasti totiž platí: „Kto je pripravený, nie je zaskočený.“