Vtom Ježiš zastal a rozkázal, aby ho priviedli. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa zachránila.“

Lukáš 18,40–42

Slepec sa snaží prehlušiť hluk zástupu, ktorý sprevádza Ježiša. Ostatní sa ho snažia umlčať, pretože by radi počuli slová zázračného učiteľa. Slepec sa však nenechá odbiť. Kričí dovtedy, kým si ho Ježiš nevšimne.

Konečne ho privedú k Ježišovi. Stojí kúsok od toho, ktorý mu môže vrátiť zrak. Stvoriteľ vie, že pred ním stojí slepec, a predsa mu kladie zvláštnu otázku: „Prečo na mňa kričíš? Chceš odo mňa niečo? Chceš, aby som ti dal nejaké drobné?“

Slepec sa nečuduje. Odpovedá: „Pane, chcem vidieť!“ Ježiš pochváli jeho vieru, pretože bez nej by ho nemohol uzdraviť. Vracia mu zrak a nezabudne pripomenúť, že bez jeho viery by tento zázrak nemohol urobiť.

Aj pri tomto zázraku Ježiš potrebuje súhlas. Bez neho nemôže prejaviť svoju uzdravujúcu moc. Slepec veril, že Ježiš má moc urobiť zázrak – a Stvoriteľ na jeho vieru odpovedal.

Boh ponúka rovnakú vieru aj nám. Hlboko v nás je od stvorenia zakódovaná túžba po zmene. Túžime po uzdravení svojej duše a naplnení vnútornej prázdnoty, ktorú pociťuje každý, kto odmieta Božiu moc vo svojom živote.

Viera v Stvoriteľa má uzdravujúcu moc. Ktosi povedal, že je to len placebo efekt, ale ja si to nemyslím. Nie je to samotná viera, ktorá uzdravuje, ale Boh. Keď v čase choroby prichádzam k Bohu a verím v jeho uzdravujúcu moc, môže ma uzdraviť. Tajomstvo viery sa skrýva v tom, komu verím a na koho sa spolieham.