Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, vypytoval sa, čo je to. Povedali mu, že prichádza Ježiš Nazaretský. Tu vykríkol: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

Lukáš 18,35–38

Chýr o tom, že Ježiš dokáže uzdraviť akúkoľvek chorobu, sa rozšíril po celom Izraeli a okolí. Ľudia hovorili, že onen Učiteľ bude pravdepodobne dlho očakávaný Mesiáš. Jeho zázraky sa podobali tým, ktoré kedysi dávno robil Eliáš. Vlastne boli oveľa väčšie.

V tom čase sedával vedľa cesty vedúcej do Jericha slepec. Sedával na mieste, kadiaľ chodievalo veľa ľudí. Zakaždým, keď počul, že sa k nemu niekto blíži, prosil o almužnu. Nevidel ľudí, ktorí prechádzali okolo. Len podľa cinknutia mince vedel, že niekto sa nad ním zľutoval a dal mu pár drobných.

Slepec tu takto sedával každý deň. Keď sa dozvedel, že prichádza Ježiš, uvedomil si, že je to jedinečná príležitosť, ako môže zmeniť svoj život. Už nechcel žobrať. Nechcel byť závislý od milodarov iných. Teraz mal príležitosť zmeniť to. Začal na Ježiša kričať a prosiť o milosť. Nechcel milodar. Chcel, aby mu vrátil zrak, aby tu už nemusel sedieť a žobrať.

Každý občas túži po zmene. Dôležité je, čo v takej chvíli urobím. Budem ďalej nariekať nad svojím ťažkým údelom? Budem sa hnevať na svet a nespravodlivosť, ktorá v ňom panuje? To robia mnohí.

Slepec predkladá svoj problém Ježišovi. Vie, že jeho túžba po zmene je dobrá, ale samotná túžba nestačí. Preto kričí: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ S rovnakou prosbou môžem prísť k Ježišovi aj ja. Ak je úprimná, Ježiš sa zmiluje.