Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú. Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.“

Lukáš 18,31–33

Počas svojho verejného pôsobenia, ktoré trvalo tri a pol roka, Ježiš niekoľkokrát otvorene hovoril o tom, že bude zabitý. V tomto prípade pridáva niekoľko detailov. Bude vydaný pohanom, ktorí sa mu budú vysmievať a nakoniec ho zabijú. Ale „na tretí deň vstane z mŕtvych“.

Počas týchto rozhovorov o smrti sa Ježiš často odvoláva na svedectvo prorokov. Najstaršie proroctvo hovorí: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“ (Gn 3,15) Tieto slová sú síce adresované zvodcovi našich prarodičov, ale vyplýva z nich nádej, že zlo bude jedného dňa porazené.

Ježiš hovorí o svojej mučeníckej smrti ako o niečom, s čím počíta. Zhŕňa všetky proroctvá a svojim učeníkom odhaľuje tajomstvo blízkej budúcnosti. Nič pred nimi netají. Aj keď vie, že to hneď nepochopia.

Súčasťou Mesiášovej pozemskej misie bola smrť a zmŕtvychvstanie. Ježiš dobre vedel, čo ho čaká. Napriek tomu opustil nebo a narodil sa ako človek. To bol jediný spôsob, ako nám mohol dokázať, že nás miluje.

Láska mu dodala odvahu vytvoriť plán na záchranu ľudstva a zrealizovať ho. Bol to jediný spôsob, ako nás mohol zachrániť pred smrťou a vrátiť nám nádej na večný život.