Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Keď to počul, veľmi sa zarmútil, lebo bol nesmierne bohatý.

Lukáš 18,22.23

Zvláštna situácia. Muž, ktorého si všetci vážili, kladie otázku: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ (Lk 18,18) Ježiš mu odpovedá, že len Boh je dobrý. Hneď na to upriamuje jeho pozornosť na zákon. Muž s istotou odpovedá, že zákon vždy dodržiaval.

Možno si to neuvedomuje, ale v tej chvíli akoby hovoril, že aj on je dobrý. Je sebavedomý a hrdý na svoju dobrotu. Ježiš mu ukáže, ako veľmi sa mýli. Nastaví mu zrkadlo. Ak je naozaj taký dobrý, ako tvrdí, a úplne dôveruje Bohu, nebude mať problém dokázať to tým, že sa vzdá všetkého, čo má, a pôjde za Ježišom. Keď nebude mať nič, ukáže, ako veľmi dôveruje Stvoriteľovi, že sa o neho postará.

Muž, ktorý ešte pred chvíľou suverénne tvrdil, že dodržiavanie zákona pre neho nie je problém, zostal zrazu zaskočený. Toto nečakal. Bol bohatý a chcel zostať bohatý. Nechcel byť závislý od Boha. Chcel sa o seba postarať sám. Koniec koncov, aj chudobní nech sa postarajú sami o seba. To, čo počul, ho zarmútilo. Odchádza a v jeho vnútri je zmätok. Nájde odvahu dôverovať?

Okrem rozumového poznania je dôležitý aj „duch zákona“. Ak mám zákon vo svojom srdci, prejaví sa to v každodennej láske k Bohu a blížnym. Len tí, ktorí poznajú a cítia Stvoriteľovu lásku vo svojom živote, mu dokážu dôverovať.