Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.

Lukáš 18,10

Chrám mal byť miestom modlitby. Na nádvorie mohol prísť každý, kto sa chcel stretnúť so Stvoriteľom a povedať mu, čo prežíva.

Ľudia, ktorí prišli do svätyne, mohli zažiť dotyk Božej blízkosti. Nad truhlou zmluvy a zľutovnicou prebývala Božia sláva. V chráme Boh zjavoval svoju prítomnosť a dával odpovede tým, ktorí hľadali jeho vôľu.

V kázaní sa Ježiš prihovoril všetkým, ktorí „boli presvedčení, že sú spravodliví“ (Lk 18,9). Porozprával im krátky príbeh o dvoch mužoch, ktorí prišli do chrámu. Obaja sa prišli modliť.

Prvý modlitebník je farizej, zbožný muž, ktorý sa rád modlí – hlavne keď ho vidno. Nemá sa za čo hanbiť. Zbožnosť je niečo, bez čoho si svoj život nevie predstaviť. Je mu vlastná. Každý si z neho môže vziať príklad.

Keby do chrámu vstúpil len farizej, všetko by bolo v poriadku. Ale príde tam aj mýtnik, ktorým Židia opovrhovali. Túži sa stretnúť s Bohom. Ježiš mu toto právo neodopiera.

Mnohí ľudia neveria, že ich Boh miluje. Ich hriešna minulosť im bráni uveriť, že Stvoriteľ im môže odpustiť. Sú presvedčení, že Boh by im nedovolil vstúpiť do chrámu.

V Ježišovom príbehu prichádza do chrámu nielen vzorný farizej, ale aj hriešny mýtnik. To aj mne dodáva odvahu vkročiť do chrámu „modlitby“ v dôvere, že Boh ma vypočuje.