Tým, čo boli presvedčení, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo.

Lukáš 18,9

Podobenstvami nám Ježiš nastavuje zrkadlo. Tieto príbehy majú zvyčajne jednu hlavnú myšlienku. Ich posolstvo je jednoduché a často kritické voči tým, ktorým sú adresované.

Medzi ľuďmi, ktorí počúvali Ježišove kázania, bol vždy niekto z farizejov, saducejov a zákonníkov. Títo ľudia nešli za Ježišom, aby sa dozvedeli pravdu o Bohu, ale preto, že mali pocit, že Boh ich poveril „strážiť pravdu“.

Najmä farizeji a zákonníci „boli presvedčení, že sú spravodliví“. Keď si vypočuli tento príbeh, vedeli, že reč je o nich. Páči sa mi, že Ježiš neuvádza mená. Len naznačuje. Dúfa, že tí, ktorým sú jeho slová adresované, pochopia a začnú premýšľať.

Pravda niekedy bolí. Najmä keď odhaľuje moje slabé stránky. Alebo niečo, čo skrývam a chcel by som, aby to nikto nevedel. Pred ľuďmi to môžem skrývať, ale pred Bohom nie. Vidí do môjho vnútra. Vie, aký som a prečo to robím.

Ak si uvedomujem, že som hriešny, ponúka mi odpustenie. Horšie je, ak si myslím, že som lepší ako ostatní a nechcem počuť pravdu. Ak som si príliš dlho hovoril, že som dobrý, až som tomu nakoniec uveril. Potom mi nemôže pomôcť ani Stvoriteľ, pretože mám pocit, že jeho pomoc nepotrebujem.

Ľudia, ktorí sa považujú za spravodlivých a dokonalých, majú tendenciu opovrhovať tými, ktorí nedosahujú ich „kvality“. Niečo podobné hrozí aj mne. Preto sa nemám porovnávať s ľuďmi, ale radšej s Bohom, ktorý jediný je dokonalý. Takéto porovnanie ma vráti späť do reality a priučí pokore.