Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať.

Lukáš 18,1

V živote som stretol mnohých, ktorí nadšene prijali posolstvo Biblie, uverili v Boha a tešili sa, že im patrí nebeské kráľovstvo. Časom však ich nadšenie opadlo a nakoniec sa vrátili k starému spôsobu života.

Ježiš nás dobre pozná. Vie, že niečo podobné hrozí každému z nás. Náladovosť sa prejavuje aj v našom duchovnom živote. Jeden deň sa cítime ako v nebi, druhý na nás doliehajú pochybnosti. V jednej chvíli máme pocit, že naša viera dokáže „prenášať hory“, o niekoľko hodín sa nás zmocnia pochybnosti o Bohu aj o nás.

Dôvodom takýchto výkyvov našej viery môže byť napríklad „Božie mlčanie“. Modlíme sa, prosíme Stvoriteľa o niečo, čo je pre nás dôležité, ale odpoveď neprichádza. Ak sa napríklad modlím za uzdravenie milovanej osoby, nie je ľahké ustáť, že Boh mlčí. „Prečo musí trpieť? Prečo Boh neurobí zázrak, keď ho predtým urobil?“ Takéto otázky môžu nahlodať našu vieru a dôveru v Stvoriteľa.

Ježiš ma vedie k vytrvalosti v modlitbe. Radí mi, aby som stále prosil a dôveroval, že Boh urobí to, čo je najlepšie, a urobí to v správnom čase.

Vytrvalá modlitba si vyžaduje dôveru v Boha. Rastie priamo úmerne s tým, ako dôverne som sa stretol s Božou láskou a milosrdenstvom. Iba ten, kto pozná Stvoriteľa, dokáže na konci každej modlitby povedať: „Buď vôľa tvoja.“ Verte mi, nie je to vždy jednoduché. Preto Ježiš hovorí, že zvíťazia len vytrvalí.