Kto bude v ten deň na streche a svoje veci bude mať v dome, nech si ich nezíde vziať. Tak ani ten, čo bude na poli, nech sa nevracia.

Lukáš 17,31

Starý otec mi raz sľúbil, že spolu podnikneme dobrodružstvo. Len on a ja. Spýtal som sa ho, kedy to bude. Len sa usmial a povedal: „Teraz ti to nemôžem prezradiť. Ale buď pripravený, pretože to môže byť hoci zajtra!“ Tak veľmi som sa na to tešil! Skoro som sa bál aj zaspať, aby som to neprespal.

Nielen Ježišovi učeníci, aj farizeji sa Ježiša pýtali, kedy príde „Božie kráľovstvo“. Pod týmto pojmom si predstavovali obnovu „Dávidovho kráľovstva“. A k tomu bolo potrebné urobiť jedno – vyhnať Rimanov. Všetci očakávali, že to urobí prichádzajúci Mesiáš.

Ježiš im však hovoril o zničení Jeruzalema a o konci sveta. V mysli jeho poslucháčov to splývalo do jednej udalosti. Nepovedal im nijaký dátum, ale to, čo majú robiť, keď sa to stane.

Dnes vieme, že Jeruzalem bol skutočne zničený. V roku 70 n. l. Rimania mesto dobyli a zničili chrám. Historici zaznamenávajú, že krátko predtým, ako sa tak stalo, rímske vojsko na istý čas prerušilo obliehanie mesta. Tí, ktorí si spomenuli na Ježišove slová, urýchlene opustili Jeruzalem a zachránili si život. Tí, ktorí v meste zostali, našli v ňom smrť.

Ježiš predpovedá, že jeho návrat bude rovnako rýchly. Prekvapí aj tých, ktorí na návrat svojho Stvoriteľa čakali celý život. Na rozdiel od ostatných ich to však nezaskočí.

Keď konečne príde to, čo Ježiš sľúbil, už nebude na nič čas. Len zdvihnúť ruky a privítať kráľa.