A čo by sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehrešil a sedem ráz sa k tebe vrátil a povedal by: „Ľutujem!“, odpusť mu!

Lukáš 17,4

Ježiš nám pripomína niečo, čo sa deje v našich domovoch, susedstve i práci. Má na mysli situácie, keď nás opakovane zraňuje niekto, s kým trávime veľa času. A ešte niečo – ten, komu mám sedemkrát denne odpustiť, by mal o odpustenie stáť.

Ľudia si myslia, že odpustenie je niečo, čím slúžia druhým. No tým, že odpúšťame, pomáhame hlavne sami sebe. Odpustenie je nástroj, ktorý nás oslobodzuje od bremena vlastnej minulosti.

Môj terapeutický poradca Ježiš mi radí, aby som nepočítal, koľkokrát som odpustil. Jednak aj ja raním iných a najmä cieľom odpustenia sú dobré vzťahy a láska v rodine. Tam, kde je odpustenie vzájomné, sa dobre žije. A ešte lepšie je tam, kde sa skóre nepočíta.

Som rád, že ako kresťan mám veľkú výhodu. Ak sa mi zdá, že som odpustil už „po ôsmykrát“, môžem si predstaviť Pána Boha. On mi odpúšťa, kedykoľvek k nemu prídem a poviem: „Pane, prosím, odpusť mi!“ Ešte som ho nepočul povedať: „Prepáč, ale dnes je to už po ôsmykrát!“

Aj keď mi niekto sedemkrát za deň ublíži a sedemkrát ma príde prosiť o odpustenie, mám mu odpustiť. Je to výzva, ktorú nie je ľahké poslúchnuť, ak sa ju snažím plniť vlastnou silou. Ako som povedal, kresťanovi pomôže, ak si spomenie na Ježiša, ktorý „nepočíta ľuďom ich previnenia“ (2Kor 5,19). To je pre mňa dobrá motivácia.