A pokračoval: Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: „Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí.“

Lukáš 15,11.12

Tretí príbeh o radujúcom sa a šťastnom Bohu sa začína v rodine, v ktorej otec vychoval dvoch synov. Hoci mali obaja rovnaké podmienky, mladší sa jedného dňa rozhodol vydať sa do sveta hľadať šťastie.

Nebolo by na tom nič zlé, keby to vnímal ako možnosť vidieť svet, niečo sa naučiť a potom sa vrátiť domov. Tento mladý muž však chce odísť s majetkom, ktorý by mu právom patril až po otcovej smrti.

Je zvláštne, že otec mu vyhovel. Svoj majetok rozdelil medzi dvoch synov, akoby už bol mŕtvy. Neurazil sa a drzého nespratníka nevydedil. Každému dal jeho podiel a čakal. Sledoval, čo sa bude diať.

Pri čítaní tohto príbehu sa väčšina čitateľov pozastaví nad opovážlivosťou mladšieho syna, ktorý svojmu otcovi v podstate povedal: „Otče, je čas, aby si zomrel!“ Rozčuľujeme sa nad jeho tuposťou, a pritom nám uniká, že starší syn bol ešte horší.

Ak otec rozdelil svoj majetok a dal každému synovi jeho podiel, potom starší ako prvorodený dostal dvojnásobok. Aj on si vzal svoj podiel. Neobhajuje svojho otca ani sa nesnaží mladšiemu bratovi dohovoriť. V skutočnosti na tom nebol oveľa lepšie.

Pred Bohom sme všetci rovnakí. Sme hriešnici. Každý z nás potrebuje jeho odpustenie a milosť.