Alebo: Keď má nejaká žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, či nezažne lampu, nevymetie a neprehľadá dôkladne dom, kým ju nenájde? Keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: „Radujte sa so mnou, lebo som našla stratenú drachmu.“

Lukáš 15,8.9

Počas svojho pozemského života sa Ježiš často stretával s negatívnym vnímaním Boha. Ľudia sa báli Stvoriteľa, pretože verili, že Boh je prísny a čaká na príležitosť, aby mohol človeka potrestať.

Možno preto Ježiš rozpráva tri príbehy, ktoré sa končia radosťou. Prvý príbeh je o stratenej ovci, druhý o žene, ktorá stratila striebornú mincu. A nie hocijakú. Bola z náramku, ktorý dostala od manžela ako svadobný dar. Možno by sme tento šperk mohli jeho významom prirovnať k snubnému prsteňu.

Jedného dňa žena zistila, že jej chýba jedna minca. Stále mala deväť a mohla si povedať, že sa nič nedeje. Chcela však, aby bol jej svadobný dar úplný. A tak hľadala dovtedy, kým stratenú mincu nenašla.

Potom zavolala svoje priateľky a spolu oslavovali, že všetko je zase tak, ako má byť. Ježiš dodáva: „Hovorím vám: Tak aj pred Božími anjelmi bude radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie.“ (Lk 15,10)

Každý, kto niekedy stratil snubný prsteň, zažil niečo podobné ako Boh, keď sme sa niekam zatúlali. Máme pre neho obrovskú hodnotu, preto nás hľadá, kým nás nenájde. Potom sa môžeme radovať spolu s nebom. Nielen vtedy, keď sa my nájdeme, ale aj keď sa nájde ktorákoľvek ďalšia minca, ktorá patrí Ježišovi.