Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Neuvidíte ma, kým nepríde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

Lukáš 13,34.35

V jeruzalemskom chráme prebývala Božia sláva. Keď Židia odmietli Ježiša, zavrhli ho ako Mesiáša. Pri jeho smrti Božia sláva opustila židovské hlavné mesto i chrám. Ešte štyri desaťročia sa tam obetovalo, potom bol spustošený. V takom stave zostal dovtedy, kým ho Rimania úplne nezničili.

Dlhé stáročia posielal Stvoriteľ prorokov, aby upozorňovali Židov na ich omyly. Aj keď mal byť zničený Šalamúnov chrám, proroci ich varovali, že ak nezmenia svoje správanie a vzťah k Bohu, prestane ich chrániť a Babylončania vydrancujú celú krajinu. Židia toto varovanie ignorovali. Slová prorokov sa naplnili. Chrám, na ktorý boli takí hrdí, zničilo vojsko kráľa Nebukadnesara. Ježiš varoval, že chrám, na ktorého nádvorí často kázal, skončí rovnako.

Boh urobil všetko, čo mohol, aby zachránil Jeruzalem i chrám. Posielal Židom varovania prostredníctvom svojich prorokov i Ježiša. No všetko sa ukázalo ako zbytočné. Židia sa rozhodli ísť svojou vlastnou cestou, cestou svojvôle.

Hoci je Boh všemohúci a mocný, je niečo, čo nemôže urobiť. Ak sa niekto rozhodne ignorovať ho a odmietne jeho ponuku spasenia, Stvoriteľ pre neho nemôže nič urobiť.