A mnohí budú prichádzať od východu i západu, od severu i juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.

Lukáš 13,29

„Nemám strach. Božia láska je taká veľká, že nakoniec zachráni každého človeka. Veď Boh nemôže nikoho odsúdiť.“ Tieto slová som počul od muža, ktorý vyrastal v kresťanskej rodine, ale keď dospel, rozhodol sa žiť bez Boha.

Aj niektorí Židia v Ježišovej dobe boli presvedčení, že keď sa narodili vo „vyvolenom národe“, nemôže sa im nič stať. Boh ich predsa nevyženie zo svojho kráľovstva.

No Ježiš im povedal niečo, čo ich muselo šokovať. Ak ako Židia nebudú šíriť „evanjelium“ vo svete, Boh si vyvolí iný „ľud“. Už to nebude národ, ale ľudia zo všetkých rás a kmeňov, ktorí ho budú nasledovať. Prijmú pozvanie do Božieho kráľovstva a o tento dar sa podelia so všetkými, ktorí tiež túžia po večnom živote v Ježišovej prítomnosti.

Stále sa stretávam s kresťanmi, ktorí žijú v ilúzii, že na záchranu stačí patriť do správnej cirkvi. S týmto názorom sa stretávam u katolíkov i adventistov, u svedkov Jehovových i charizmatických kresťanov. História sa opakuje. Židia boli kedysi presvedčení o svojej nenahraditeľnosti. Dnes sú o tom presvedčení mnohí kresťania. Zabúdajú pritom na slová: „Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“ (Lk 19,40) Tieto slová si musím opakovať vždy, keď si myslím, že Boh sa bezo mňa nezaobíde.

V Božom kráľovstve nie je miesto pre nikoho, kto sa spolieha na národnosť alebo príslušnosť k cirkvi. Je v ňom však dosť miesta pre tých, ktorí hľadajú Stvoriteľa a budujú si s ním dôverný vzťah.