Vtedy začnete hovoriť: „Jedli a pili sme s tebou a učil si na našich uliciach.“ Ale on vám povie: „Nepoznám vás. Odkiaľ ste? Všetci páchatelia neprávosti, odstúpte odo mňa!“

Lukáš 13,26.27

Veľa ľudí zamieňa vieru s náboženstvom. Živá viera vychádza z osobného vzťahu s Bohom; náboženstvo je len súbor doktrín a predstáv ľudí alebo cirkví o tom, ako správne uctievať Boha.

Ježiš sa prihovára svojim poslucháčom. V tej chvíli to boli Židia – vyznávači judaizmu. Žili podľa zákonov a pravidiel, ktoré im dal prostredníctvom Mojžiša sám Stvoriteľ. Ak by sa riadili všetkým, čo im Boh povedal, mohli s ním mať krásny, živý a veľmi dôverný vzťah. Ale v ich podaní im všetko, čo im mohlo priniesť slobodu, prinieslo otroctvo.

Ľudia, ktorí chodili za Ježišom, mali pocit, že ho stačí počúvať. Mysleli si, že s ním stačí byť. Ježiš im však povedal, že to je málo. Aj keď ho poznajú, aj keď môžu citovať mnohé jeho slová a chváliť sa, že s ním dokonca hodovali, nestačí to. Zabudli na to najdôležitejšie – či Ježiš pozná ich.

Mnohí ľudia majú dnes podobný postoj. Myslia si, že stačí ísť raz za týždeň na bohoslužbu, urobiť všetko, čo sa od dobrého veriaceho očakáva, a spasenie je na dosah.

To je chyba. Skutočná viera ma privádza k Ježišovi a vracia mi istotu, že Boh ma miluje. Viera podľa mňa nie je len chvíľa strávená v kostole alebo modlitebni. Viera ovplyvňuje každý okamih môjho života. Postupne ma mení na občana Božieho kráľovstva.

Ak chodím na bohoslužby, ale viac ma láka zlo ako dobro, nepomôže mi ani stolovanie s Ježišom. Zachrániť ma môže len každodenný dôverný vzťah s Bohom.