V tom čase prišli za ním nejakí ľudia a rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s ich obetami. On im odpovedal: „Myslíte si, že spomínaní Galilejčania, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.“

Lukáš 13,1–3

Ak sa niekomu stane niečo zlé, musel to byť zlý človek. Takto sa aj dnes mnohí ľudia pozerajú na nešťastie iných. Podobný názor mali ľudia, ktorí sa Ježiša pýtali, prečo niekedy postihne nešťastie aj dobrých.

Ježiš im vo svojej odpovedi hovorí, že žijeme na planéte, kde sa rozmáha hriech a zlo. Preto by sme nemali očakávať, že všetko, čo tu prežijeme, bude spravodlivé. Zlo nie je len vôkol nás. Je hlboko zakorenené aj v každom z nás.

Preto sa potrebujeme kajať. Čo to znamená? Niekedy počujem vetu: „Sypem si popol na hlavu.“ Vysloviť túto frázu znamená pre mnohých ľudí kajať sa. Myslia si, že keď povedia tieto slová, všetko je vyriešené. To je však omyl.

Pokánie nie je len nejaký vonkajší prejav. Je to zmena, ktorá sa začína v mojej mysli. Je to proces, v ktorom sa postupne mení môj vzťah k Bohu. Čím je môj vzťah k Bohu silnejší, tým slabší je môj vzťah k hriechu a zlu. Mení sa aj môj vzťah k iným a mne samému.

Ježiš sa nevyhráža, len konštatuje skutočnosť. Bez radikálnej zmeny môjho vzťahu k Stvoriteľovi musím očakávať večnú smrť. Keď odmietam robiť pokánie, odmietam aj Ježišov dar večného života. Zlo nemá miesto v jeho kráľovstve. Preto musí čím skôr zmiznúť aj z môjho srdca.