Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Urobte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.

Lukáš 12,33.34

Vždy, keď nie som doma, vraciam sa tam aspoň v myšlienkach. Nesnažím sa myslieť na to, ako to u nás vyzerá. V myšlienkach sa vraciam k svojej manželke. Je to niečo spontánne, pretože ju milujem a viem, že ona miluje mňa.

Prečo o tom hovorím? Pretože práve láska medzi mnou a mojou manželkou mi pomáha pochopiť Ježišov výrok o srdci a poklade. Iba ten, kto pozná pravú a nefalšovanú lásku, vie, že jeho myšlienky sa často vracajú k bytosti, s ktorou zdieľa tento jedinečný cit dávajúci zmysel nášmu životu.

Láska je spojená s dôverou. Vzťah sa rozvíja a upevňuje vtedy, keď sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť. Ježiš však nehovorí o láske medzi mužom a ženou. Má na mysli vzťah medzi človekom a Stvoriteľom. Aj ten stojí a padá s dôverou a láskou.

Rád spomínam na svojho otca. Vždy, keď sa so mnou lúčil, pripomínal mi: „Choď opatrne. Nezabudni, že vezieš môj najväčší poklad.“ Viem, že to myslel vážne. Boli sme jeho pokladom. Preto na nás myslel a denne sa za nás modlil.

Boh chce byť mojím pokladom. Ponúka mi občianstvo vo svojom nebeskom kráľovstve. Ak ho prijmem, môžem s ním byť po celú večnosť. Nemyslím si, že niekedy získam niečo vzácnejšie. Ten poklad je v nebi. Preto je normálne, že na to často myslím. Vedomie, že ma Boh miluje, posilňuje a obohacuje aj moje vzťahy s rodinou a priateľmi.