A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o lakeť? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, prečo ste ustarostení o ostatné?

Lukáš 12,25.26

Kto z nás pri pomyslení na budúcnosť nemá obavy? Je toho toľko, čo nemôžeme ovplyvniť! Ako môžeme byť pokojní? Je vôbec možné mať v srdci pokoj a mier, keď je všetko také neisté?

Trápiť sa pre to, čo ma v živote čaká, mi vôbec nepomôže. Starosti o „zajtrajšok“ mi život nepredĺžia. Moderná lekárska veda dáva Ježišovi za pravdu. Zbytočný stres život nepredlžuje, ale skracuje. Prílišnou ustarostenosťou o zajtrajšok sa ochudobňujem o radosť, ktorú môžem prežívať dnes, keď mám čo jesť a piť, keď som zdravý, mám domov a dobrých priateľov.

Problém je v tom, že nedokážem rozlíšiť, čo je potrebné riešiť a čo nechať tak. Neraz som sa pri pohľade do budúcnosti obával niečoho, čo sa nakoniec vôbec nestalo. A neraz som riešil niečo, čo sa časom ukázalo ako úplne zbytočné.

Páči sa mi jedna stará modlitba. Pripisuje sa mnohým slávnym ľuďom, preto nevieme, kto ju vyslovil ako prvý. To ju však neoberá o jej krásu a pravdu. „Bože, obdaruj ma pokojom. Nauč ma prijať to, čo nemôžem zmeniť. Daj mi odvahu zmeniť to, čo môžem zmeniť. Prosím ťa o múdrosť, aby som vedel rozoznať jedno od druhého. Amen.“

Je to geniálna modlitba. Učí ma pokore a dôvere v Boha. Keď ich mám, strach sa vytratí a moje srdce sa naplní pokojom a mierom.