A svojim učeníkom povedal: „Preto vám hovorím: Nerobte si starosti o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete.“

Lukáš 12,22

Ak chcem správne pochopiť tieto Ježišove slová, musím vedieť, komu ich adresoval. Lukáš píše, že boli určené Ježišovým učeníkom, ľuďom, ktorých si vybral, aby pokračovali v učení a životnom štýle svojho Majstra po jeho odchode do neba.

Ten, koho Stvoriteľ povoláva do služby, sa nemá starať o to, ako si zabezpečí jedlo a ostatné základné životné potreby. To je starosť jeho Pána. Boh sa postará o každého, kto prijme jeho povolanie a stane sa jeho služobníkom.

Ježiš sa prihovára svojim učeníkom a sľubuje im, že ak budú plniť úlohy, ktorými ich poverí, postará sa o nich. Židom sa to nezdalo také nemožné ako nám. Každý rok si počas Paschy pripomínali nielen to, ako ich Hospodin vyviedol z Egypta, ale aj jeho starostlivosť počas štyridsaťročnej cesty púšťou do zasľúbenej krajiny.

Stará zmluva podrobne opisuje, ako im Stvoriteľ poskytol dostatok vody, jedla, svetla i tieňa. Tak im pomohol prekonať útrapy na ceste a naučil ich dôverovať mu.

Vo vtedajšej spoločnosti bolo bežné, že pán poskytoval svojim sluhom a otrokom všetko, čo potrebovali k životu. Ježiš používa tento obraz, aby uistil všetkých svojich učeníkov, že keď prijmú pozvanie a zapoja sa do jeho poslania, postará sa o nich.

Ak prijmem pozvanie k aktívnej službe Bohu, aj pre mňa platí: „Nerob si starosti o život…“ Môj Pán sa o mňa postará.